Banková únia | Všetci budú zachraňovať všetko

Strana SaS žiada vládu SR, aby s bankovou úniou súhlasila len vtedy, keď na to nedoplatia slovenskí daňovníci. Podmienky bankovej únie sú totiž nejasné. Namiesto toho, aby Brusel poskytol účelené riešenie pozostávajúce zo štyroch pilierov bankovej únie, doteraz nepredložil komplexný návrh. Čo je známe je, že banková únia chce preniesť dlhy vlád a bánk na úroveň …

…celej eurozóny. Dlhy sa týmto však neodstránia a nezmenšia, len sa prenesú na jednu kopu. Takémuto riešeniu, ktoré sa pripravuje, chýba demokratická legitimita. Opäť je raz otázne, kto vlastne dal tým ľuďom, ktorí bankovú úniu idu schvalovať mandát a či s bankovou úniou súhlasia napríklad občania. Pri spoločnom bankovom dohľade bankovou úniou,veľmi reálne hrozí, že choré matky budú tunelovať svoje zdravé dcéry, na čo môžu pri bankovej unii doplatiť slovenskí vkladatelia.

Problém eurozóny a veľakrát aj Európskej únie je, že existujúce pravidlá, ktoré nie sú dodržiavané. Banková únia smeruje k tomu, že všetci budeme zachraňovať všetko.

*****

Richard Sulík: Radi by sme zaujali stanovisko k bankovej únii, o ktorej sa má rozhodovať tento víkend na summite. Opäť raz ide Slovensko vstupovať do záväzkov, o ktorých nevedia alebo vedia iba veľmi málo, samotní aktéri.

Banková únia má pozostávať zo štyroch hlavných pilierov

1. Prvý pilier – Spoločný bankový dohľad
2. Druhý pilier – Spoločný systém pre krízové riadenie
3. Tretí pilier – Spoločné pravidlá pre fungovanie bánk
4. Štvrtý pilier – Spoločný systém poistenia vkladov

Prvý pilier – Spoločný integrovaný bankový dohľad

K tomu prvému pilieru bankovej únie – “Spoločný integrovaný bankový dohľad” ide v podstate o to, že nie je presne známe, ako nakoniec to vyhodnotenie bude vyzerať. Ale jedna z alternatív je, že Európska centrálna banka ECB, alebo nejaký úrad pri Európskej centrálnej banke, bude priamo dohliadať na všetky banky v EÚ. To je asi 6 000 bánk. Čiže opäť vznikne ďalší mamutí úrad.

Samozrejme, pri spoločnom bankovom dohľade bankovou úniou hrozí, že choré matky budú tunelovať svoje zdravé dcéry. To znamená, keď veľká banka, ktorá je problémom na Slovensku, svoju dcéru, nie pobočku, ktorá je samostatný subjekt a tá je ale zdravá preto, lebo slovenský bankový dohľad fungoval úspešne a preto, lebo boli slovenské banky ozdravené, tak hrozí, že sa tá chorá matka s tou zdravou dcérou spoja.

Na toto môžu pri bankovej únii doplatiť slovenskí vkladatelia.

Druhý pilier bankovej únie – Spoločný systém pre krízové riadenie

Spoločný systém pre krízové riadenie má byť o tom, ako budú banky zatvárané, ako budú rekapitalizované a kedy sa bude platiť z Celoeurópskeho zaisťovacieho fondu.

To znamená, kedy bude slovenský daňovník zachraňovať iné banky.

Tretí pilier – Spoločné pravidlá pre fungovanie bánk

Tretí pilier bankovej únie sú spoločné pravidlá pre fungovanie bánk. S týmto pilierom súhlasí strana SaS preto, lebo dlhodobo vravíme, že Európska únia potrebuje jednoznačné, spoločné a podľa možnosti jednoduché pravidlá, ktoré budú dodržiavané.

Problém eurozóny a veľakrát aj Európskej únie je práve ten, že existujúce pravidlá, ktoré nie sú dodržiavané.

Štvrtý pilier bankovej unie – Spoločný systém poistenia vkladov

Štvrtý pilier bankovej unie má byť spoločný systém poistenia vkladov. Ak bude tento systém poistenia vkladov financovaný iba bankami, tak ani do desiatich rokov nebude vygenerovaná dostatočná suma peňazí a aj tu hrozí, že slovenskí daňovníci môžu prísť o peniaze, respektíve nepriamo budú zachraňovať povedzme vklady v španielskych bankách.

Toto sú riziká bankovej únie, na ktoré upozorňujeme, i keď v tomto momente, ako som úvodom vravel, nie je presne jasné, čo sa vlastne má osemnásteho, devätnásteho októbra na summite schváliť a ako obvykle, všetko sa rozhoduje na poslednú chvíľu.

Čo vyplýva z tejto bankovej únie?

Po prvé, banková únia prinesie dlhy vlád a bánk na úroveň celej eurozóny. My týmto neodstránime dlhy, my ich len dáme na jednu kopu. Týmto sa však dlhy nezmenšia. Takémuto riešeniu, ktoré sa pripravuje, chýba demokratická legitimita. Opäť je otázne, kto vlastne dal tým ľuďom, ktorí bankovú úniu schvália mandát, ako to bude vyhodnotené a či s týmto súhlasia napríklad občania.

Ešte väčší problém je, že doteraz nebol predstavený komplexný návrh. Všetko, čo sme sa mali možnosť k problematike bankovej unie dozvedieť, sú len čiastkové riešenia. Je to opäť tá salámová metóda, ktorou Brusel postupuje. Namiesto toho, aby dali na stôl jedno účelené riešenie pozostávajúce zo štyroch pilierov bankovej únie, kde je možné si potom aj pozrieť vzájomné súvislosti a vplyvy. Bohužiaľ, toto možné nie je. Banková únia smeruje k tomu, že všetci budeme zachraňovať všetko.

Takisto, že banky iných štátov nakoniec nebudú zachraňované len z fondov na záchranu bánk, ale aj z peňazí daňových poplatníkov. Pri eurozóne, pri trvalom eurovale (ESM), hovoríme o tom, že niekoľko percent dlhu jedného štátu by zachraňovali iný štát, ale tu sú to hneď desiatky percent, kde je takéto riziko. No, aby som to uzavrel.

Strana SaS nie je proti bankovej únii – ak na ňu nebudú doplácať slovenskí daňovníci

Strana Sloboda a Solidarita nie je zásadne proti bankovej únii, vidíme aj pozitívne body, ako som už napríklad spomínal, spoločné a jasné pravidlá pre fungovanie bánk.

Avšak vyzývame vládu, aby s bankovou úniou súhlasila len vtedy, ak na ňu nebudú doplácať slovenskí daňovníci.

Konkrétne to znamená, že v prípade, že Slovensko bude za akékoľvek banky, alebo vklady niekde v zahraničí ručiť, tak tieto prostriedky, ktoré Slovensko poskytne, musia byť po prvé návratné, po druhé úročené a po tretie zabezpečené finančnými a hmotnými aktívami toho štátu, v ktorom zachraňovaná banka sídli. Túto podmienku vláda by mala určite splniť, minimálne túto podmienku a aké ďalšie, o tom budeme môcť informovať, keď budú vlastne známe tie ďalšie okolnosti, za ktorých má banková únia vzniknúť.

Jozef Kollár: To, čo teraz pred chvíľočkou hovoril Richard o bankovej únii, práve premiér Róbert Fico príde na zasadnutie Výboru pre európske záležitosti v stredu, čiže už zajtra, vypýtať mandát, s ktorým by mal odísť na spomínané rokovanie summitu a toto tam budeme v mene Slobody a Solidarity bankovej únii tlmočiť na zasadnutí Výboru pre európske záležitosti.

Žiadosť na vládu SR –  Súhlaste s bankovu úniou, iba ak na ňu nedoplatia slovenskí daňovníci!

Richard Sulík: Dovoľte mi záverom zhrnúť, čo odkazujeme vláde.

1. Po prvé, žiadame vládu, aby s bankovou úniou súhlasila len vtedy, keď na to nedoplatia slovenskí daňovníci
2. Po druhé, žiadame a navrhujeme, aby sa rozhodovanie o trvalom eurovale presunulo do Národnej rady, poťažne sme ochotní s ministrom financií rokovať o špeciálnom výbore na tento účel.

Banková únia | Otázky a odpovede

Otázka – Televízia Markíza: Hovoríte o tomto mechanizme ako o niečom, čo má časti, s ktorými sa viete stotožniť, ja by som len chcela

Odpoveď Richarda Sulíka: Hovoríte o bankovej únii?

Otázka – Televízia Markíza: Áno, chcela by som sa ale spýtať na to, či podľa vás už v Európskej únii, alebo eurozóne by sme sa mali vzdať nejakej ambície, aby banky boli zodpovedné za svoje kroky a čelili aj možno v prospech krachu. Je to utópia v tom systéme /…./

Odpoveď Richarda Sulíka: Nie je to utópia. Práve ten druhý pilier bankovej únie, spoločný systém pre krízové riadenie vychádza z toho, že najprv budú ručiť veritelia, akcionári. Keď ich vklady, alebo ich majetok sa minie, potom majú ručiť lokálne vlády. A keď aj ich majetok sa minie, povedzme Cyprus má veľké banky v porovnaní so samotnou krajinou, tak v treťom kroku nastúpi Európske spoločenstvo a tu práve hovoríme, že dobre, ale je potrebné zabezpečiť, aby slovenskí daňovníci na to nedoplatili. A plus tá druhá vec, čo som vravel. My neodmietame zásadne bankovú úniu, lebo napríklad spoločné pravidlá bez ohľadu na to, kto bude ručiť, spoločné pravidlá, jednoduché a rozumné, tie my vítame, pokiaľ budú dodržiavané. Napriek tomu, pri bankovej únii je naozaj veľké riziko, že doplatí slovenský daňovník alebo slovenský vkladateľ. Inými slovami, my budeme ručiť španielskym alebo gréckym občanom za ich vklady a tomuto treba určite zabrániť.

Otázka – Televízia Markíza:  Dovoľte mi ešte pre porovnanie, je lepšie prijať, alebo teda súhlasiť s bankovou úniou v tej forme, že by aj Slováci za to ručili, alebo neurobiť vôbec nič.

Odpoveď Richarda Sulíka: Slováci budú ručiť v tom, keď krízový režim nastane. V prvom rade to budu akcionári, vkladatelia. V druhom rade je to v podstate slovenský daňovník. Či už ten vkladateľ v zmysle, že fond na ochranu vkladov, alebo aj samotný štát, ako sme zažili dvanásť rokov dozadu, kde zachránil Slovenský štát, slovenské banky. Až potom nastupuje to Európske spoločenstvo, čiže ono má to určitý zmysel, len treba byť pri pravidlách bankovej únie veľmi opatrný, aby naozaj sme nespravili to, že všetky dlhy dáme na jednu kopu a všetci budeme za ne ručiť, lebo tým sa určite dlhový problém nevyrieši.

Odpoveď Jozefa Kollára: Ja som chcel len povedať, že tie riziká bankovej únie, tak ako momentálne sú známe tie úvahy, že naozaj sa ide na samite teraz osemnásteho, devätnásteho iba na politickej úrovni rokovať o niečom, čoho nejaké detailné kontúry nepoznajú ani aktéri samotného samitu bankovej únie. To je proste holá pravda. Niektoré z tých štyroch pilierov bankovej únie, spoločný bankový dohľad, spoločný systém pre krízové riadenie, spoločné pravidlá pre fungovanie bánk, či spoločný systém poistenia vkladov, ktoré spomínal Richard, sú rozpracované detailnejšie a niektoré naozaj iba úplne v základných obrysoch.

Dokonca guvernér Európskej centrálnej banky Mario Draghi povedal, že on si nemyslí, že  banková únia sa spustí skôr ako v januári 2014, nie v 2013, tak ako by to chceli tí euronadšenci, čo najskôr urobiť. Ale chápem tú ich časovú tieseň, pretože naozaj je pravdou, že bankový sektor v Európe sa nachádza vo veľmi, veľmi zlom stave. A dokonca, ako dobre viete, OECD odhadlo, že v prípade, žeby klesla trhová hodnota aktív bankového sektora v Európe o štyri percentá, tak vlastne budú potrebovať európske banky na záchranu 700 miliárd eur. To je dnešná celá kompletná kapacita trvalého eurovalu. Čiže tú časovú tieseň, prečo tak rýchlo sa ide na zriadenie bankovej únie, celkom rozumiem, ale nie je to vykonateľné v praxi, aby Európska centrálna banka ECB, prevzala na seba dohľad nad 6 000 bankami v Európe od 1.januára 2013. To je vylúčené. Veď do konca roka ostava niekoľko týždňov. A teraz k tým dvom rizikám tej bankovej únie.

Prvé a najväčšie riziko bankovej únie pre dcérske banky na území Slovenska

To prvé najväčšie riziko bankovej únie naozaj spočíva v tom, že ak Európska centrálna banka ECB-čka, prevezme integrovaný bankový dohľad nad bankami, sa môže kľudne stať, že sa príjmu také regule a také pravidlá, že ak sa bankový holding, napríklad so sídlom v Miláne dostane do problémov s likviditou, tak si povyťahuje likviditu zo svojich dcérskych bánk. Avšak, niektoré takéto dcérske banky máme aj my, na území Slovenska. Dokonca s výnimkou dvoch bánk na Slovensku, sú všetky ostatné s majoritnou kontrolou zahraničného kapitálu. Toto je prvé riziko bankovej únie, aby na takéto riešenia nedoplácali zdravé slovenské dcéry, aby sa neskladali na riešenie likviditných problémov svojich matiek v zahraničí.

Druhé, latentné riziko bankovej únie je, že banky by platili poistné za vklady svojich vkladateľov

A druhé riziko bankovej únie, ktoré je momentálne latentné, ale veľmi rýchlo sa môže zmeniť na reálne, je riziko také, že ak vznikne spoločná celoeurópska schéma poisťovania vkladov, tak v takomto prípade, banky by platili poistné za vklady svojich vkladateľov. Avšak náklady na toto poistenie sa prenesú do znížených úrokových sadzieb na vklady. Vtedy, keby došlo k náhrade, k výplate vkladov napríklad vkladateľov niektorej krachujúcej španielskej banky, tak v takomto  prípade z tohto fondu by boli tie náhrady vkladov španielskych vkladateľov vyplácané, ale do tohto fondu by prispievali cez znížené úrokové sadzby aj slovenskí vkladatelia. Našťastie, táto schéma, spoločná schéma poistenia vkladov na úrovni celej Európskej únie je proces, ktorý potrvá minimálne desať a viac rokov, kým sa v takomto fonde naakumuluje dosť prostriedkov k tomu, aby boli schopné vyplácať náhrady vkladov v krachujúcich bankách, napríklad v Španielsku. A preto je tu tá úvaha, že nakoniec tou inštanciou poslednej záchrany, tým begstopom, bude vlastne trvalý euroval. Že trvalý euroval bude v konečnom treťom štádiu vlastne zachraňovať krachujúce banky v Európe.

Viac o štyroch pilieroch bankovej únie – spoločný bankový dohľad, spoločný systém pre krízové riadenie, spoločné pravidlá pre fungovanie bánk, či spoločný systém poistenia vkladov – ich vývoju a možných rizík,Vám prinesieme po summite.

Vytlačiť článok