Čo je volebná kampaň, ako dlho trvá a ako prebieha

Volebná kampaň pre parlamentné voľby 2016 bude iná ako ostatné. Zmenili sa totiž pravidlá, ktoré doteraz volebnú kampaň upravovali. Od 1. júla 2015 nadobudli účinnosť nové zákony, ktoré zjednotili pôvodné pravidlá pre všetky …

Nasledujúci článok >> Kedy budú vyhlásené výsledky volieb 2016
Predošlý článok >> Ako sa stať členom okrskovej volebnej komisie

… druhy volieb vrátane volebnej kampane. Ide o zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a zákon č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani. Novoprijatá legislatíva však prináša viaceré pravidlá, ktoré existujúce problémy neriešia a nové problémy prinášajú. Chaosu sa tak nevyhne ani volebná kampaň. Ako dôkaz slúžia nelogické finančné limity či zákaz prejavovania podpory zo strany iných subjektov, ako uvádza zákon (§ 2, ods. 3). A čo je volebná kampaň? Aký má priebeh alebo ako sa financuje a kontroluje? Na všetky otázky vám odpovie nasledujúci článok.

Čo je volebná kampaň?

Predchádzajúci zákon o voľbách do NR SR č. 333/2004 Z. z. nevymedzoval, čo znamená samotná volebná kampaň. Na rozdiel od neho súčasný zákon č. 181/2014 o volebnej kampani, ktorým bol novelizovaný aj zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, už definíciu volebnej kampane obsahuje.

Čo teda volebná kampaň je?

Volebná kampaň je akákoľvek činnosť politickej strany, politického hnutia, koalície politických strán a politických hnutí, kandidátov a tretích strán, za ktorú sa obvykle platí úhrada, smerujúca k propagácii ich činnosti, cieľov a programu za účelom získania funkcie volenej podľa osobitného predpisu. Ide o činnosť v prospech aj v neprospech uvedených subjektov.

Ako dlho trvá volebná kampaň?

Pre nadchádzajúce parlamentné voľby 2016, ktoré sa uskutočnia podľa nového zákona po prvýkrát, platí, že volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v Zbierke zákonov SR a končí 48 hodín predo dňom konania volieb.

K volebnej kampani však neodmysliteľne patrí aj vysielanie politickej reklamy. Aktuálny zákon o volebnej kampani hovorí, že oficiálna predvolebná propagácia, a teda s ňou spojené vysielanie politickej reklamy, sa začína 21 dní predo dňom konania volieb a končí 48 hodín predo dňom konania volieb. Začiatok a koniec vysielania politickej reklamy musí byť, samozrejme, zreteľne označený pomocou oznamu, že ide o platené vysielanie.

Novinkou pre nadchádzajúce parlamentné voľby 2016 je povinné zverejňovanie údajov o objednávateľovi a dodávateľovi (meno, priezvisko, obec trvalého pobytu) pre všetky spôsoby vedenia volebnej kampane. Na reklamné predmety sa vzťahuje len údaj o objednávateľovi.

Brzdu tiež po novom dostali volebné prieskumy. Nový zákon stanovuje 14-dňové volebné
moratórium. To v praxi znamená, že v tomto čase pred voľbami, ako aj v deň konania volieb až do skončenia hlasovania je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

Na umiestňovanie volebných plagátov na verejných priestranstvách sa v zákone o volebnej kampani nevzťahuje žiadne časové obmedzenie.

Ako prebieha volebná kampaň v médiách

Médiá majú veľkú moc, obzvlášť počas volebnej kampane. Mediálna volebná kampaň má preto striktne vymedzený vysielací čas, ktorý musí byť rovnomerne rozdelený medzi kandidujúce politické subjekty. Rádio a televízia Slovenska (RTVS) sú vo volebnej kampani povinné vyhradiť najviac 30 minút vysielacieho času pre kandidujúcu politickú stranu alebo koalíciu politických strán. Spolu však vysielanie politickej reklamy nesmie prekročiť v rozhlasovom ani televíznom vysielaní 10 hodín vysielacieho času. Okrem toho má RTVS povinnosť vyhradiť po 10 hodín vysielacieho času na diskusné programy. Rovnaké pravidlá o vedení volebnej kampane platia aj pre súkromné médiá.

Verejnoprávna RTVS i súkromné média musia zabezpečiť pre všetky kandidujúce politcké subjekty rovnaké podmienky nákupu vysielacieho času a rovnaké cenové a platobné podmienky. Všetky náklady spojené s politickou reklamou v mediálnom vysielaní pre účel volebnej kampane uhrádzajú kandidujúce politické strany a koalície.

Zatiaľ čo vysielanie spravodajských a publicistických programov sa za politickú reklamu nepovažuje, vysielanie iných programov, než sú uvedené v zákone o volebnej kampani, ktoré by mohli ovplyvniť konečné hlasovanie voličov, je počas volebnej kampane zakázané. Médiá sú však povinné zabezpečiť, aby povolené relácie boli vyvážené a nestranné.

Financovanie volebnej kampane

Ďalšou zmenou oproti predchádzajúcim voľbám je financovanie volebnej kampane. Politické strany totiž budú môcť na svoju volebnú kampaň minúť najviac 3 000 000 eur vrátane DPH. Volebná kampaň pritom bude musieť byť financovaná z osobitného transparentného účtu, ktorý je politická strana povinná zriadiť samostatne pre každú volebnú kampaň. Vložiť finančný príspevok na transparentný účet bude možné výlučne prevodom z iného účtu, a to do 48 hodín predo dňom konania volieb. Politická strana bude taktiež povinná viesť osobitnú evidenciu o použití týchto finančných prostriedkov na volebnú kampaň a na požiadanie ministerstva vnútra sprístupniť všetky požadované doklady a informácie.

Finančné náklady na volebnú kampaň pre parlamentné voľby 2016 politická strana napokon uverejní v tzv. záverečnej správe. Tú následne najneskôr v 30. ďeň po voľbách doručí ministerstvu vnútra v listinnej a elektronickej podobe. Ministerstvo vnútra má lehotu 30 dní na zverejnenie záverečnej správy o financovaní volebnej kampane na svojej webovej stránke.

Kontrola a sankcie

Volebná kampaň sa tentokrát nevyhne ani kontrolám či sankciám. Kontrola a ukladanie sankcií sa zveruje ministerstvu vnútra, ministerstvu kultúry, Štátnej komisii, okresnému úradu a Rade pre vysielanie a retransmisiu.

Pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky hrozia politickým stranám za porušenie legislatívy o vedení volebnej kampane rôzne finančné sankcie. Medzi nich patria napríklad:

pokuta od 30 000 do 300 000 eur za vedenie volebnej kampane počas moratória alebo porušenie zákazu zverejňovania volebných prieskumov
pokuta od 10 000 do 100 000 eur v prípade prekročenia finančného limitu na volebnú kampaň
pokuta od 300 do 3000 eur za volebnú korupciu pre toho, kto prisľúbi finančnú alebo vecnú odmenu za nevložený hlasovací lístok do volebnej schránky. Rovnaká pokuta hrozí aj voličovi, ktorý takúto odmenu prevezme.

Aká však bude volebná kampaň a pre koho bude úspešná, ukážu až parlamentné voľby v marci 2016.