Stránka o slovenskej politike, politikoch, politických stranách.

Dane | Tlustého návrh

Moje meno je Richard Sulík a viedol som tím, ktorý pre poslanca Vlastimila Tlustého pripravil návrh rovnej dane. V roku 2003 som bol poradcom vtedajšieho slovenského ministra financií Ivana Mikloša a pripravoval som koncepciu slovenskej daňovej reformy. Od júla 2006 do apríla 2007 som bol poradcom terajšieho ministra financií Jána Počiatka a mojou úlohou bolo najmä zabrániť deštrukcii rovnej dane. Viac o mne tu.

Na príprave návrhu pracoval vyše 6 mesiacov štvorčlenný, neskôr šesťčlenný tím odborníkov a odviedli sme poctivú prácu, do ktorej sme vložili celé naše know how z obdobia od roku 2002 dodnes. Som presvedčený, že po technickej a odbornej stránke sme pripravili najlepší možný zákon.

Podstata nami navrhnutej rovnej dane je zdaniť akúkoľvek vytvorenú hodnotu presne jeden krát. Je úplne jedno, či nejakú hodnotu vytvoril otec šiestich detí závislou prácou, poľnohospodár alebo živnostník, či sa jedná o hodnotu vytvorenú obchodom, výrobou alebo službou, či sa jedná o zisky z akcií alebo o úroky atď. Z každej jednej koruny vytvorenej českou ekonomikou si štát zoberie 12 halierov dane z príjmu. Pokiaľ sa česká spoločnosť nezhodne na tejto základnej premise, netreba vôbec strácať čas diskusiou o rovnej dani.

Okrem už spomenutej premisy sme uplatnili základné princípy zdaňovania a výsledok je návrh zákona, ktorý zdaňuje každú novovytvorenú hodnotu presne jeden krát. Samozrejme, že zároveň ruší takmer všetky výnimky. Plne chápem, že dotknutým skupinám sa nebude pozdávať, že prídu o výnimku, ale treba si postaviť otázku, či je spravodlivé, aby práve na ich výnimku sa museli skladať ostatní daňovníci formou vyššej sadzby dane. Preto sa kľudne môže stať, že tomu kto dnes neplatí (na úkor ostatných) vôbec žiadne dane, stúpne daňové zaťaženie na 12%. Toto však v žiadnom prípade nie je dôvod na vymýšľanie kompenzácii pre toho chudáčika, ktorý nedajbože teraz bude musieť platiť daň. Oveľa viac je to dôvod na dotazovanie sa, že prečo dnes neplatí žiadne dane, prečo má výnimku, ktorú mu financujú ostatní a či je to fér voči daňovníkovi, ktorý platí 32%-nú daň zo svojich príjmov.

V tejto súvislosti považujem názory niektorých členov ODS, že podnikatelia nechcú mať nižšie dane, ale radšej výnimky, za irelevantné. Samozrejme, že prevádzkovateľovi malej vodnej elektrárne, ktorý má dnes výnimku a neplatí vôbec žiadnu daň, je sadzba dane ukradnutá, on radšej bude chcieť zachovať tú svoju výnimku. No nejde o to, čo chce tento konkrétny podnikateľ, ale ako k tomu prídu všetci ostatní podnikatelia, ktorí dnes platia 24%-nú daň z príjmov. Spravodlivé je, aby všetci platili rovný diel zo svojich ziskov a keď už niektorá činnosť musí byť silou mocou dotovaná, tak nech ju štát dotuje priamo a nie cez dane.

Zároveň si treba uvedomiť, že dôsledným zrušením výnimiek (čiže rozšírením základu dane) je možné zrealizovať bezkonkurenčne nízku sadzbu dane a síce 12%. Pri tejto sadzbe sa neoplatí ani veľké majetky „čistiť“, resp. „daňovo ošetriť“ napr. cez Cyprus. Každý, kto podniká vie, že sa nebavíme o miliónoch, ale o miliardách, ktoré cez daňové raje dnes ročne uniknú štátnemu rozpočtu. Zdaniť peniaze v Českej republike 12-imi percentami má tú neprekonateľnú výhodu, že daňovník vie preukázať pôvod svojho majetku. So sadzbou 12% sa Česká republika stane daňovo najatraktívnejšou krajinou spomedzi krajín EU a OECD, nehovoriac o technickej čistote zákona.

Cieľom nie je bezhlavo zdaniť čokoľvek, ale ako som písal vyššie, zdaniť každú novovytvorenú hodnotu a to presne raz. To znamená, že napríklad úver nie je novovytvorená hodnota a preto nebude zdanený, na rozdiel od mylnej informácie Hospodárskych Novín. Takisto dividendy nesmú byť zdaňované, lebo by sa jednalo o dvojité zdanenie.

Na druhej strane dotácie, povedzme poľnohospodárom, majú byť súčasťou základu dane, lebo z pohľadu toho roľníka sa jedná o príjem a nehrá žiadnu rolu, či ten príjem pochádza z predaja výrobkov alebo od štátu. Týchto príkladov by sa dalo uviesť množstvo a vždy to skončí pritom, že každá novovytvorená hodnota bude zdanená presne jeden krát jedinou sadzbou.

Česká republika má momentálne jedinečnú šancu stať sa nespochybniteľným lídrom v oblasti priamych daní a bola by veľká škoda túto príležitosť prepásť. V žiadnom prípade nechcem zasahovať do nezávislosti médií, ale chcem poprosiť všetkých redaktorov si najprv overiť fakty, ako mohol spraviť napríklad aj pán Macháček predtým než napísal, že návrhy poslanca Tlustého „… neberou v úvahu výdajovou stránku rozpočtu“. Samozrejme, že naše prepočty sú voči vládnemu návrhu rozpočtovo neutrálne a budú zverejnené, keď k návrhu poslanca Tlustého nastane seriózna diskusia. Osobne rád odpoviem na akýkoľvek dotaz, akúkoľvek pripomienku, budem vďačný za kritiku (najmä za oprávnenú, aby som mohol následne zákon vylepšiť), poskytnem dáta, grafy, tabuľky atď. Môj mail je richard@oldweb-sulik.sk

Záverom by som si dovolil vyjadriť moje zásadné presvedčenie k rušeniu výnimiek. Zrušiť jednu výnimku je takmer nemožné. Zrušiť všetky výnimky je možne pri troch predpokladoch. Po prvé, politici musia mať odvahu a nie pustiť do gatí skôr než prvý lobista stihol zaklopať na dvere. Po druhé musia sa zrušiť všetky výnimky naraz. Dotknuté skupiny sa oveľa ľahšie zmieria so škrtnutím ich výnimky, keď budú vedieť, že aj ostatní prišli o tie svoje výnimky. A po tretie, treba ponúknuť kompenzáciu. A to je práve 12%-ná sadzba. Zrušenie výnimiek a nízka sadzba je možné len ako jeden čistý rez a bola by veľká škoda túto šancu prepásť. Zdravím českých bratov.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.