Z Ústavy SR prislúcha občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov alebo priamo, čo zaručuje aj možnosť kandidovať v parlamentných voľbách. V tomto prípade ide o tzv. pasívne …
Predošlý článok >> Volebné právo v SR – Kto môže voliť vo voľbách 2016
… volebné právo, teda možnosť občana byť volený a uchádzať sa tak o poslanecký mandát. Vo všeobecnosti pojem mandát označuje poverenie voleného zástupcu, teda poslanca, vykonávaním funkcie zastupovať občanov, a tým uplatňovať princíp zastupiteľskej demokracie v reálnom živote. Na Slovensku, ako aj v iných nepriamych demokraciách, sa stretávame s tzv. voľným (slobodným) mandátom. Každý, kto môže kandidovať v parlamentných voľbách a získa mandát poslanca je preto povinný konať podľa svojho vlastného vedomia a svedomia bez porušovania ústavy alebo iných zákonov, pričom musí dbať na obhajobu celospoločenských záujmov ako aj záujmov štátu. Slovenský poslanec nie je viazaný príkazmi. Podľa článku 30 majú občania prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. O tom, kto môže kandidovať v parlamentných voľbách za poslanca nášho jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky, hovorí V. hlava Ústavy SR v prvom oddiely.
Kto môže kandidovať v parlamentných voľbách?
Viete kto môže kandidovať v parlamentných voľbách, respektíve kto má pasívne volebné právo na Slovensku?
Právo kandidovať v parlamentných voľbách na Slovensku má občan, ktorý:
- disponuje aktívnym volebným právom (právom voliť)
- najneskôr v deň konania volieb dovŕšil 21 rokov
- má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky
Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením.
Kto nemôže kandidovať vo voľbách 2016?
Kandidovať vo voľbách 2016 logicky nemôže občan, ktorý nedisponuje pasívnym volebným právom – nemá aktívne volebné právo, nedosiahol vek 21 rokov a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Aj pri splnení vekovej hranice a trvalého pobytu na Slovensku kandidovať vo voľbách 2016 nemôže v žiadnom prípade občan, ktorému v tom bráni jedna z nasledujúcich prekážok výkonu práva voliť:
- výkon trestu odňatia slobody
- právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené
- pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.
Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou…
Ústava SR tiež v článku 77 myslí aj na nezlučiteľnosť iných funkcií s funkciou poslanca.
„Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.“
V prípade, ak bol zvolený poslanec vymenovaný za člena vlády SR, jeho poslanecký mandát počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a na jeho miesto nastupuje náhradník.