Kto môže kandidovať v parlamentných voľbách 2016

Z Ústavy SR prislúcha občanom právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných slobodnou voľbou svojich zástupcov alebo priamo, čo zaručuje aj možnosť kandidovať v parlamentných voľbách. V tomto prípade ide o tzv. pasívne …

… volebné právo, teda možnosť občana byť volený a uchádzať sa tak o poslanecký mandát. Vo všeobecnosti pojem mandát označuje poverenie voleného zástupcu, teda poslanca, vykonávaním funkcie zastupovať občanov, a tým uplatňovať princíp zastupiteľskej demokracie v reálnom živote. Na Slovensku, ako aj v iných nepriamych demokraciách, sa stretávame s tzv. voľným (slobodným) mandátom. Každý, kto môže kandidovať v parlamentných voľbách a získa mandát poslanca je preto povinný konať podľa svojho vlastného vedomia a svedomia bez porušovania ústavy alebo iných zákonov, pričom musí dbať na obhajobu celospoločenských záujmov ako aj záujmov štátu. Slovenský poslanec nie je viazaný príkazmi. Podľa článku 30 majú občania prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. O tom, kto môže kandidovať v parlamentných voľbách za poslanca nášho jediného ústavodarného a zákonodarného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky, hovorí V. hlava Ústavy SR v prvom oddiely.

Kto môže kandidovať v parlamentných voľbách?

Viete kto môže kandidovať v parlamentných voľbách, respektíve kto má pasívne volebné právo na Slovensku?

Právo kandidovať v parlamentných voľbách na Slovensku má občan, ktorý:

• disponuje aktívnym volebným právom (právom voliť)
• najneskôr v deň konania volieb dovŕšil 21 rokov
• má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky

Poslanec nadobúda svoje práva a povinnosti zvolením.

Kto nemôže kandidovať vo voľbách 2016?

Kandidovať vo voľbách 2016 logicky nemôže občan, ktorý nedisponuje pasívnym volebným právom – nemá aktívne volebné právo, nedosiahol vek 21 rokov a nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.

Aj pri splnení vekovej hranice a trvalého pobytu na Slovensku kandidovať vo voľbách 2016 nemôže v žiadnom prípade občan, ktorému v tom bráni jedna z nasledujúcich prekážok výkonu práva voliť:

• výkon trestu odňatia slobody
• právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené
• pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou…

Ústava SR tiež v článku 77 myslí aj na nezlučiteľnosť iných funkcií s funkciou poslanca.

„Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl, príslušníka ozbrojeného zboru a poslanca Európskeho parlamentu.“

V prípade, ak bol zvolený poslanec vymenovaný za člena vlády SR, jeho poslanecký mandát počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje a na jeho miesto nastupuje náhradník.

Vytlačiť článok