Warning: is_dir(): open_basedir restriction in effect. File(/tmp) is not within the allowed path(s): (/website/oldweb-sulik.sk/:/usr/local/lib/php/:/usr/local/share/pear/:/website/tmp/) in /quad/website/oldweb-sulik.sk/wp-content/plugins/wp-simple-firewall/src/lib/vendor/fernleafsystems/wordpress-services/src/Core/Fs.php on line 466
Odvody | Odvody len pre chudobných a nešikovných | Sulik.sk
Stránka o slovenskej politike, politikoch, politických stranách.

Odvody len pre chudobných a nešikovných

Čo sa týka sadzieb, má Slovensko 6. najvyššie odvodové zaťaženie spomedzi krajín OECD.

Konkrétne platí 35,2% z hrubej mzdy zamestnávateľ a 13,4% zamestnanec. Z ceny práce tak tvoria odvody 35,95% ((13,4% + 35,2%) / (100%+35,2%)). Keď ale porovnáme skutočne zaplatené odvody ako percento HDP, figuruje Slovensko medzi tými istými krajinami až na 16. mieste. Očividne neplatia odvody všetci. A dane samozrejme tiež nie. Inak povedané, čím je daňovník šikovnejší a čím má viac možností, tým platí nižšie dane a odvody.

Pokúsim sa zostaviť rebríček platenia odvodov a začnem tými, ktorí sú na tom najhoršie.

1. Podpriemerne zarábajúci (napr. ročná cena práce 200 tis. Sk) a riadne zamestnaný

Na poslednom mieste v platení odvodov sa jednoznačne umiestnila klientela odborárov a voličšká základňa ľavice, to je tých 65% pracujúcich, ktorí zarábajú menej ako priemernú mzdu a pre ktorých sa takmer tri štvrte roka chystá šéf môjho šéfa niečo urobiť, lebo tí predošlí ich zbedačovali. Táto skupina platí odvody v plnom rozsahu, lebo málo zarábajú a vtedy sa ťažko hľadajú špeciálne riešenia. Pri ročnej cene práce 200 tis. Sk sú ročné odvody zamestnávateľa 52.071 Sk a zamestnanca 19.822, čiže 35,95% (z 200 tis. Sk).

2. Kreatívny zamestnávateľ

Mierne zlepšenie predošlej skupiny pracujúcich predstavuje kreatívny zamestnávateľ. Ten si najprv v kľude prečíta § 138 ods. 2 zákona 461/2003 o sociálnom poistení a zistí, že okrem mzdy existujú položky, ktoré sú v konečnom dôsledku odmenou za prácu, ale sa z nich neplatia odvody, ako napríklad odchodné, odstupné, cestovné, náhrada za pohotovosť, odmeny za priemyselné práva a pod. Namiesto krútenia hlavou nad týmito nezmyslami friško premenuje čím väčšiu časť mzdy zamestnanca napríklad na odmenu za každoročné pracovné jubileum alebo pracovnú pohotovosť vo výške 20% mzdy a hneď klesli odvody na 28,76%. Sem spadajú aj rôzne brigády, dohody a pod.

3. Nadpriemerne zarábajúci (napr. ročná cena práce 800 tis. Sk)

Na treťom mieste odzadu sa umiestnila vyššia stredná vrstva. Na efektívne zníženie (samozrejme bavíme sa len o legálnych možnostiach, ktoré umožňuje náš predpotopný systém odvodov) sa dajú využiť dve možnosti:

a. Začiatočníci využijú neexistujúce ročné zúčtovanie pri sociálnych odvodoch (zdravotné odvody už ročné zúčtovanie majú a to je veru iný paškvil) a síce tak, že v prvých 11 mesiacoch dostanú namiesto mesačnej hrubej mzdy 49.310 Sk (čo je 1/12 z ročnej ceny práce zníženej o odvody zamestnávateľa (800.000 / 1,352 / 12)) povedzme len 20.000 Sk a v decembri si nechajú vyplatiť zvyšných 371.716 Sk. Fígeľ je v tom, že pre sociálne odvody existuje strop vo výške 3-násobku priemernej mzdy, toho času 51.822 Sk mesačne. Za prvých 11 mesiacov platí zamestnávateľ 7.040 Sk a zamestnanec 2.680 Sk na odvodoch mesačne a za december to je 50.231 Sk pre zamestnávateľa a 19.740 Sk pre zamestnanca, spolu za rok 176.891 Sk, čiže už len 22,11% (z 800 tis. Sk).

b. Pokročilí dostanú zamestnanecké akcie s prioritným nárokom na zisk a k tomu mzdu tiež len 20.000 Sk mesačne. Z dividend sa neplatia žiadne odvody, takže celkové odvodové zaťaženie je mesačne 7.040 Sk pre zamestnávateľa a 2.680 Sk pre zamestnanca, spolu ročne 14,58% (z 800 tis. Sk), čo síce vie potešiť, ale zďaleka nie je všetko.

Poznámka: Oficiálnu mzdu je samozrejme možné stanoviť aj nižšie ako 20.000 Sk mesačne, len bolo by vhodné, aby riadiaci pracovník nemal nižšiu mzdu ako upratovačka.

4. Stredná vrstva (napr. ročná cena práce 600 tis. Sk)

Teraz nastupujú profíci. Vedia hlasno nariekať a ticho lobovať. Príslušník strednej vrstvy sa musí najprv vymaniť spod ochrany odborov, čiže stať sa živnostníkom, samozrejme naďalej pracujúcim tam kde doteraz. Medzi nami: je jasné, že v skutočnosti sa stane len pro-forma živnostníkom a preto to chce trochu obštrukcií kvôli pracovnému právu. Ako živnostník si najprv zníži svoj príjem (600.tis Sk) o 40% (240.000 Sk) paušálnych nákladov. Samozrejme ako riadne pracujúci v skutočnosti žiadne náklady nemá. Potom si uplatní odvody, ktoré platil v minulom roku (aby sme sa vyhli iteráciam a diferenciálom, tak to len odhadnem na 67.500 Sk) a získa základ dane 292.500 Sk. Tento základ vynásobí bulharskou konštantou 0,5 a máme základ pre výpočet odvodov (pre výpočet zdravotných odvodov sa použije bulharská konštanta deluxe 0,467). Sadzba pre živnostníkov je 47,15% a ročné odvody sú teda 67.617 Sk, to je 11,27% (zo 600 tis. Sk). Ako vidieť, pro-forma živnostníci nastavili latku vysoko, a to nehovorím o sadzbe dane z príjmov, ktorá je len 11,40% (19% znížených o 40% paušálnych nákladov).

5. Pracujúci kapitalista s nadpriemerným príjmom (600 tis. Sk ročne)

Latka je vysoko, tromfnúť „akože živnostníka“ dokážu už len dva druhy kapitalistov. Prvý z nich je „pseudokapitalista“. Naďalej sa jedná v skutočnosti o zamestnanca, teraz si ale založí vlastnú s.r.o. a tá faktúruje jeho výkon v hodnote 600 tis. Sk ročne jeho bývalému zamestnávateľovi a terajšiemu objednávateľovi. Zo zamestnanca sa stal majiteľ s.r.o., ktorý sa vo svojej firme zamestná a keďže sebavykorisťovanie nie je zakázané, spraví tak za minimálnu mzdu 7.600 Sk mesačne (zvyšok je zisk, z ktorého sa odvody neplatia). Z nej platí ročne 44.323 Sk na odvodoch, čo je 7,39% (zo 600 tis. Sk).

6. Nepracujúci, teda skutočný kapitalista

And the winner is: Skutočný kapitalista. Tí, ktorí sú dostatočne majetní na to, aby ich živili výnosy z ich kapitálu a nie každodenné chodenie do práce, odvody neplatia. Ich odvodové zaťaženie je 0% a sú jasnými víťazmi súťaže „Odborár, nezlob se“. Skutoční kapitalisti sa ďalej rozlišujú podľa toho, koľko platia daní na:

a. Kapitalista Čaj. Má príjmy (napr. úroky), z ktorých síce odvody neplatí, ale dane platí v plnej výške.
b. Kapitalista Šalát. Tiež žiadne odvody a dane 11,40% (19% znížené o paušálne náklady 40%). Napr. príjmy z prenájmu na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej je všetky náklady spojené s nájmom povinný hradiť prenajímateľ.
c. Kapitalista Borec. Žiadne odvody a žiadne dane. Každý rok kúpi jednu nehnuteľnosť, ktorú vždy po piatich rokoch predá.

Záverom, by som sa rád spýtal našich odborárov, aký je ich názor na to, že keď niekto raz za 5 rokov zarobí na predaji nejakej nehnuteľnosti 1 mil. Sk a inak nerobí vôbec nič, ostane mu 1 mil. Sk (100%) a keď niekto každý každučký deň maká za 12.327 Sk mesačnej hrubej mzdy a za 5 rokov takisto vytvorí hodnotu 1 mil. Sk (12.327*1,352*12*5), ostane mu len 610 tis. Sk (61%). Ako chcete, ctení odborári, vysvetliť vašej klientele, že po 17 rokoch, čo akože hájite jej záujmy, je na tom práve ona zo všetkých spoločenských skupín najhoršie? A hlavne, čo plánujete urobiť? Čo radia odborárski experti? Zvýšiť minimálnu mzdu, ktorá sa týka pár percent obyvateľstva? Tak to vám gratulujem.

P.S. Len tak na okraj. Odvodový bonus tento problém rieši tak, že všetky subjekty sú vystavené na halier rovnakému daňovému a odvodovému zaťaženiu, to znamená odborárskej klientele zaťaženie klesne a kapitalistom stúpne. Viac tu.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.