Stránka o slovenskej politike, politikoch, politických stranách.

Tretí záchranný balíček pre Grécko | Brusel veselo posiela ďalšie peniaze

Richard Sulík: Dnešná tlačová beseda je venovaná situácii v Grécku a konkrétne blížiacemu sa tretiemu záchrannému balíčku pre Grécko. To, že sa v poslednej dobe až tak o Grécku nepíše, neznamená, že by sa tie problémy v Grécku riešili. Dlh Grécka rastie, rastie dokonca rekordne rýchlo, nezamestnanosť je okolo 25%, čím sa radí medzi najvyššie…

…nezamestnanosti na svete, ekonomika sa nachádza piaty rok po sebe v recesii. Keby to išlo opačným smerom, tak by nebolpotrebný tretí záchranný balíček. Ja by som teraz poprosil môjho kolegu Jozefa Kollára k technickým a odborným údajom, keby mohol niečo povedať.

Jozef Kollár: Je pravdou, presakujú informácie spoza opony, že aj na stretnutí ministrov financií eurozóny a takzvaných eurogroup sedeniach, keď sa nastolí téma Grécka a riešenia gréckeho dlhu, tak už všetci účastníci klopia zrak dole. Proste, už nikto nemá ani záujem na tému Grécka a riešenia gréckeho dlhu čokoľvek povedať a diskutovať. To neznemená, tak ako povedal pred chvíľočkou Richard Sulík, že tento problém ako vysublimoval, on je tu a nadobúda stále robustnejšie rozmery. Takže poďme teda konkrétne k zopár číslam.

Grécky verejný dlh a výkon gréckej ekonomiky

Na úvod pár poznámok o gréckom verejnom dlhu a o výkone gréckej ekonomiky. Ako iste viete, záverom uplynulého týždňa grécky minister financií povedal, že hrubý verejný dlh Grécka na budúci rok bude 189% HDP. Skutočne číslo, ktoré vyrazilo dych aj tým, ktorí sa snažia tento problém neúspešne už viac ako dva roky riešiť. Pretože ešte pred niekoľko málo týždňami bolo očakávanie, že budúci rok, hrubý verejný dlh Grécka dosiahne 179% HDP. Takže ideme o ďalších 10 percentuálnych bodov hore.

Rovnako, Medzinárodný menový fond (MMF) pripravil takzvaný najhorší scenár možného vývoja gréckeho dlhu a ten zdá sa definitívne pochoval nádej, že keby sa kedykoľvek v budúcnosti Grécko malo šancu naspäť vyškriabať k solventnosti.

Teda aj európski lídri na jednej strane niečo dookola stále riešia, pripravujú takzvané udržateľné riešenia, ktoré by mali znížiť dlhové bremeno Grécka, ale ten skutočný reálny vývoj, vývoj reálnej ekonomiky v Grécku, ide presne opačným smerom.

Ako iste viete, Grécko budúci rok stúpi už do šiesteho roku ekonomickej recesie a čo si málo kto uvedomuje, od roku 2008, kedy prvýkrát začali presakovať problémy s udržateľnosťou gréckeho verejného dlhu. Za toto obdobie, od roku 2008, hrubý domáci produkt Grécka poklesol v súčte o 22%. Takže Gréci si za uplynulých 5 rokov škrtli viac ako jednu pätinu ekonomickej výkonnosti a čaká ich, ako hovorím, budúci rok už šiesty v poradí rok s ekonomickou recesiou.

Pri tom správa veľkej trojky z októbra uplynulého roka hovorila o tom, že ak má byť grécky verejný dlh udržateľný, ak sa chcú Gréci dostať v roku 2020 naspäť na finančné trhy a refinancovať svoj dlh štandardnými metódami na finančnom trhu. Teda umiestňovaním svojich vlastných verejných dlhopisov. Takže ich hrubý verejný dlh by mal byť v roku 2020 na úrovni niekde okolo 120% – 125% HDP. Dnes vieme, že to bude viac ako 155% HDP v roku 2020.

Štúdia dlhodobej udržateľnosti gréckeho verejného dlhu

A čo je veľmi smutné konštatovanie, tá štúdia dlhodobej udržateľnosti gréckeho verejného dlhu je postavená ešte na dvoch predpokladoch, ktoré sa tiež nenapĺňajú. … inak by nebolo zapotreby tretí záchranný balíček.

1) Dlhodobá udržateľnosť gréckeho verejného dlhu predpokladala ekonomický rast

Ten prvý predpoklad je ekonomický rast. Ako som hovoril, v rokoch 2013 až 2014 štúdia predpokladala, že grécka ekonomika porastie v úrovni približne 1,25 stotín HDP, na budúci rok sa naopak očakáva ekonomický pokles z úrovne 4,5 percenta HDP, čiže Gréci si odpíšu ďalších takmer 5% HDP na budúci rok, pritom mali rásť o viac ako 1 percento a ekonomický rast v rokoch 2015 až 2020 mal byť podľa pôvodných predpokladov veľkej trojky, na úrovni 2,7% HDP ročne. To znamená, že ak si zoberieme priemerné tempo rastu HDP v týchto spomínaných rokoch 2015 až 2020, malo byť 2,7 percenta, čo tiež už dnes je každému jasné, že nie je splniteľný predpoklad.

2) Dlhodobá udržateľnosť gréckeho verejného dlhu predpokladala výnosy z privatizácie

A druhý, veľmi ohrozený predpoklad, na ktorom bola postavená spomínaná štúdia dlhodobej udržateľnosti gréckeho dlhu, boli výnosy z privatizácie.

Už sa zabudlo na to, že pôvodne očakávala veľká trojka, že Grécko dá taký objem majetku do privatizácie, že získa predajom štátneho majetku a podielov, teda štátu v podnikoch, sumu 66 miliárd eur. 55 miliárd mali byť čisté výnosy z predaja štátom vlastneného majetku a ďalších približne 16 miliárd mali byť výnosy, ktoré by boli spojené s rekapitalizáciou gréckych bánk, čiže suma pôvodná mala byť 66 miliárd eur.

Štúdia veľkej trojky v októbri minulý rok už skorigovala tieto výnosy z privatizácie na úroveň 40 miliárd eur, dnes sa hovorí dokonca o 20-tich miliardách eur a len tak pre zaujímavosť, výnosy z privatizácie v Grécku od roku 2010 po dnešný deň, predstavujú 1,6 miliardy eur. Skúsme si teda túto sumu dať do pomeru so 66-timi miliardami, čo bol ten prapôvodný predpoklad, keď Gréci dostali vlastne prvý záchranný balík s dočasného eurovalu. Takže ten výrazne horší, ako predpokladaný výkon ekonomiky, plus výrazne horšie, ako predpokladané výnosy z privatizácie v Grécku spôsobujú, že ako som hovoril, na budúci rok hrubý verejný dlh Grécka na 189%, pričom predpoklady boli 179, čiže o 10 percentuálnych bodov viac.

Po druhé, hrubý verejný dlh Grécka, aj v tom cieľovom roku 2020, nebude 125% HDP, ako to predpokladala veľká trojka, bude 150% a viac a tu sa dostávame už do nejakého bodu zlomu, kedy aj čelní predstavitelia Medzinárodného menového fondu hovoria o tom, že nebudú za týchto podmienok ochotní sa zúčastniť žiadnej novej tranže finančnej pomoci pre Grécko.

Poznámka úplne na záver. Prenesieme sa z Grécka na domácu pôdu, na Slovensko.

Čistý štátny dlh Slovenskej republiky v rokoch 2013 až 2015 vzrastie nebezpečne zo 48,4 % HDP na 51,4% HDP

Tí z vás, ktorí si preštudovali a dobre poznajú vládou schválený návrh štátneho rozpočtu a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015, tak iste vedia o tom (a treba to stále pripomínať hlavne vládnej strane SMER-SD, premiérovi Róbertovi Ficovi, ale aj občanom Slovenska, jeden veľmi dôležitý poznatok), že cistý štátny dlh Slovenskej republiky, ak dáme pred zátvorku naše príspevky do dočasného trvalého eurovalu, ak dám pred zátvorku aj čistú pozíciu ostatných zložiek verejnej správy a budeme hovoriť len o štátnom rozpočte, tak čistý štátny dlh Slovenskej republiky v rokoch 2013 až 2015 vzrastie o 3 percentuálne body. Presne zo 48,4 % HDP na 51,4% HDP, čiže o tri percentuálne body narastie verejný dlh Slovenska, vďaka každý rok generovaným deficitom štátneho rozpočtu.

Príspevky do eurovalov zväčšujú hrubý verejný dlh Slovenskej republiky viac ako samotný domáci deficit

Ak si voči tomuto číslu ale dáme teraz pod mikroskop príspevok Slovenska do eurovalu, tak v roku 2015 na hrubom verejnom dlhu Slovenska sa budú tieto príspevky podieľať sumou 3,2% alebo 3,2 percentuálneho boda hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Inými slovami, naše príspevky do obidvoch eurovalov budú znamenať väčší prírastok k zväčšeniu hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky ako domáce deficity, ktoré budú každý rok v štátnom rozpočte generované. Toto je naozaj veľmi smutné konštatovanie, že nielenže nevieme hospodáriť, nevieme šetriť v okruhu verejných financií doma, ale navyše posielame do obidvoch eurovalov sumu väčšiu, ako sú čisté prírastky štátneho dlhu spôsobované deficitmi v našich štátnych rozpočtoch v rokoch 2013 až 2015. Ďakujem pekne.

Sulík: Ja by som teraz rád uviedol jeden citát, hovorcu Róberta Fica z augusta tohto roku, ten citát znie: ˶Sme proti časovým odkladom v prípade Grécka. Každá krajina eurozóny si musí plniť svoje záväzky, aby euro prežilo.̋

Vyzývame Róberta Fica, aby nesúhlasil s tretím záchranným balíčkom pre Grécko

Momentálne sa chystá tretí záchranný balíček preto, lebo nemecká spolková kancelárka sa takto rozhodla, súvisí to aj s voľbami, ktoré v Nemecku sa blížia a opäť raz sa ukazuje, že slepo sa držať Nemecka neprospieva Slovensku. Slovenská, európska politika, nemôže byť na tom postavená, len na tom postavená, že sa budeme slepo držať Nemcov. Sú chvíle, kedy nám to škodí. Pripomínam teda tento citát, ktorý nechal Róbert Fico vyhlásiť, sme proti časovým odkladom Grécka a preto vyzývame Róberta Fica, aby si vážil aspoň svoje vlastné vyhlásenia a zároveň, aby hájil záujmy Slovenska a konkrétne to znamená, že odmietne, aj keď bude sám. Jednoducho sa ukázalo, že nie je pravda, že 16 krajín sa nemôže mýliť, čiže aj keď bude Slovensko samo, musí odmietnuť tretí záchranný balíček pre Grécko.

Róbert Fico rýchlo dostáva Slovensko na Grécku cestu

Práve sme počuli od Jozefa Kollára, že slovenský verejný dlh medzičasom rastie rýchlejšie, kvôli záchranným balíčkom ako kvôli situácii, samotnej situácii na Slovensku. Toto je jednoducho neúnosný stav, pripomínam, že sme krajina s najnižšími platmi v eurozóne, my si jednoducho takéto veľkorysosti nemôžeme dovoliť. Róbert Fico nás dostáva na grécku cestu. To, že Slovensko sa musí správať ako sebavedomý člen Európskej únie, o tom hovoríme už dlho, takisto, ako dlho hovoríme o tom, že všetky  peniaze naliaté do Grécka sú vyhodené von oknom preto, lebo v tej ekonomike, jej primárny problém je ten rastúci rozdiel v produktivite. Grécko nemá šancu v eurozóne prežiť a čím skôr ju opustí, tým lepšie to bude pre samotné Grécko, ale to nás však nemusí až tak trápiť, ale čo nás veľmi trápi je, že Slovensko s týmto servilným a submisívnym postojom najmä škodí samo sebe.

Preto vyzývame Róberta Fica, aby nesúhlasil s tretím záchranným balíčkom pre Grécko.

Vízia strany SaS pre Slovensko do roku 2020

Dovoľte mi na záver ešte jednu poznámku v straníckej veci. Pripravili sme víziu strany SaS pre Slovensko do roku 2020. Sebavedomý prístup, sebavedomý postoj Slovenska ako sebavedomého člena Európskej únie, je tiež jedným bodom, jedným z bodov tejto našej vízie, dovolím si vám rozdať, Táňa už tak spravila.

Toľko k situácii v Grécku a blížiacemu sa tretiemu záchrannému balíčku pre Grécko.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.