Stránka o slovenskej politike, politikoch, politických stranách.

Kto nemá súcit s utečencami, nemá srdce. Kto má len súcit, nemá rozum

„Kto bude rozhodovať o tom, kto smie na Slovensku žiť?“ V diktatúre by o tom rozhodol diktátor, v kráľovstve zrejme kráľ… a v demokracii to je ľud. Kto je ľud? Respektíve, ktorí ľudia by mali rozhodovať o tom, kto bude žiť na Slovensku …

Utečenci a Slovensko

… presnejšie v Slovenskej republike? Žeby občania? Teda tí, ktorí majú slovenské občianstvo?

Toto je podstatná otázka a nech je demokracia akokoľvek nedokonalá, keď ju raz máme, musí platiť.

Ak existuje zhoda na tom, že občania Slovenska, priamo či nepriamo, rozhodnú o tom, kto bude na Slovensku žiť, nemôže a ani nesmie existovať niečo ako prirodzený nárok na život na Slovensku pre utečencov. Môže existovať len právo, ktoré (priamo alebo nepriamo) udelili existujúci občania.

Naši predkovia budovali túto krajinu

Reči o tom, ako niekto nemôže za to, že sa narodil na Slovensku alebo dvetisíc kilometrov južnejšie, môžu byť pravdivé, avšak nie sú relevantné. Navyše, naši predkovia budovali túto krajinu a teraz im my platíme napríklad dôchodok. Myslím, že existuje niečo ako kolektívne snaženie sa a to, že Slovensko je krajina, v ktorej sa žije lepšie ako vo väčšine krajín sveta, nie je to dané Bohom, ale je to výsledok práce x generácií ľudí, ktorí tu žijú – občanov Slovenskej republiky.

Pomáhať je nad naše sily

K tomu sa pridá fakt, že pomáhať je síce pekné, ale nad naše sily, obzvlášť nad tie slovenské, keď sa pozriem na výsledky pri integrácii Rómov. Len Afrika je z pohľadu EÚ nevyčerpateľný zdroj utečencov, ktorých je drvivá väčšina bez vzdelania. Práce, ktoré by mohli vykonávať, dávno putovali do Ázie, a ak náhodou nie, minimálna mzda aj tak bráni, aby ich vykonávali.

V tejto situácii sa domáhať pomoci všetkým utečencom je obyčajný alibizmus a pokrytectvo.

Riešenie je iné …

Riešenie je preto iné a, samozrejme, vychádza z faktu, že občania Slovenska nechcú mať vo svojej krajine utečencov: Dôsledne utesniť hranice. Ak majú byť hranice deravé ako švajčiarsky syr, potom ich môžeme rovno zrušiť, čo by zrejme nechcel žiaden normálny človek. Ak teda hranice majú plniť svoj účel – ochrana územia, musia byť vodotesné. Ak niekto prekročí hranice ilegálne, nesmie byť za to odmenený možnosťou tu ostať.

Tu vstupuje do hry EÚ

Keď pri niečom má zmysel spoločná európska politika, je to spoločná ochrana vonkajších hraníc EÚ. Na nezmyselnú poľnohospodársku politiku dáva EÚ ročne 100-krát viac ako na ochranu svojich hraníc. Prvá časť riešenia je teda dôsledná ochrana hraníc, asi ako to robí Austrália. O druhej časti nabudúce.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.

Komentáre

  1. Samuel says:

    Pan Sulik, ako je mozne ze kolega Poliacik ma nejako uplne odlisne nazory od Vasich?
    On snad propaguje nejaku bezbrehu pomoc a presne ze pri tej pomoci asi uplne stratil rozum
    Je jasne ze aj ja som egoista a ked sa jedna o to ci prezije moje dieta alebo radsej nejaky cernosko z Afriky, tak potom preferujem moje dieta . Na tom nie je nic zle. Ale vyhlasovat za humanizmus , ze pomozme vsetkym aj vtedy ak to nas bude stat vlastne vsetko a nase deti buducnost, je z mojho pohladu antihumanizmus.

  2. Michal Skála says:

    Stotožňujem sa s väčšinou názorov, uvedených na týchto stránkach, avšak pozorujem, že aj tu to občas skĺzne k ľúbivému populizmu, ktorý Vaši sympatizanti asi nemusia, a asi si uvedomujete, že vo Vašom prípade môže mať opačný efekt, než u majstrov v prispôsobovaní sa prieskumom verejnej mienky, čo majú na Slovensku svoj elektorát držaný na 50% práve populizmom…

    Príklad názoru-argumentu, čo neobstojí:
    “Myslím, že existuje niečo ako kolektívne snaženie sa a to, že Slovensko je krajina, v ktorej sa žije lepšie ako vo väčšine krajín sveta, nie je to dané Bohom, ale je to výsledok práce x generácií ľudí, ktorí tu žijú – občanov Slovenskej republiky.”

    Už môj starý otec sa narodil v Rakúsko-Uhorsku (síce na území dnešného Slovenska, ale akiste nebol občanom SR), jeho otec bol síce Slovák, ale prišiel z dnešného Maďarsko-Srbského pohraničia, kam sa presťahovali dávnejšie zo severu jeho predkovia (asi za lepším životom). Môj otec pochádza z Moravy, jeden z jeho dedov bol Nemec…

    Pointa: Tváriť sa na nejaké hermeticky oddelené Slovensko a ešte argumentovať históriou ‘x generácií’ nie je v súlade s realitou.
    OK, moji predkovia neboli z Afriky, či Blízkeho východu.
    Pre Vás asi ironicky teda skôr obstojí ohraničiť občianstvo x generácií predkov na Európu (ideálne EU).

    Áno, imigranti z Afriky a Blízkeho východu sa snažia dostať do lepších podmienok pre život v Európe. Momentálne je tento transfer mohutný a zjavne organizovaný (nemyslím na nič konšpiračné – ide tu proste aj o organizovaný business/zločin), takže my by sme si mali tieto naše lepšie podmienky chrániť pre seba, keď sme už toho toľko spravili preto, aby sme ich mali.
    Samozrejme, úprimosť núti človeka spomenúť, že my, občania EU, sme budovali svoj dnešný blahobyt po x generácií aj na využívaní bohatstva v Afrike a na Blízkom východe, ktoré tamojší ľudia ani nevideli a dodnes tak robíme (i keď v tomto sú už dnes od nás “lepší” naši ‘transatlantickí spojenci’, ale svoje maslo na hlave máme) a naše babranie sa do cudzích záležitostí v posledných rokoch zrejme len prispelo k problému so skutočnými utečencami…

    EU hovorí stále dokola o solidarite, Vy ju máte v názve strany.
    U EU to chápem tak, že každý v EU by mal byť na určitej minimálnej solídnej úrovni v zmysle socialistického “každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho práce” – v podstate by sa tu napokon nemal mať nik horšie, než iní, bez objektívneho dôvodu.

    To je veľká vec. Veľká myšlienka – asi nie veľmi liberálna, ale len na prvý pohľad.
    EU má však svoje hranice a ak chce dosiahnuť tento cieľ, nemôže ich prekračovať.
    Najprv to musíme dokázať na území Európy. A ktovie či máme vôbec na to!

    Začal by som tým, že vytvoríme podmienky pre minimálny akceptovateľný životný štandard ľudí v EU – môžeme začať u Rómov na Slovensku (osady na východe pripomínajú utečenecké tábory), ale hoci aj u státisícov bezdomovcov a nezaintegrovaných ľudí, ktorí do EU prišli za posledných 10 rokov.

    Je mi ľúto, ale na to určite potrebujeme pole ‘blahodárneho pôsobenia’ rozumne ohraničiť.
    Ak už hranice Slovenska boli “zrušené”, bol by som rád, ak by sa držali aspoň hranice EU.
    Už predstava že po Afrike sa nekontrolovane šíri myšlienka: “poďme aj my žiť lepší život do Európy”, je desivá…

    Mimochodom, ďakujem Vám za Vaše solídne vystupovanie v Nemeckých médiách – má to úroveň – nerobíte Slovensku hanbu 🙂
    A želám úspech aj doma.

    Michal Skála
    Žilina

    • Mozno ta pasaz nie je formulovana najstastnejsie, ale som presvedceny, ze kolektivne snazenie existuje. Ano, Slovensko nie je hermeticky uzavretý priestor, avšak väčšina ľudí žije v jednej krajine celý svoj život. Ale jedno ako, som rád, že sa zhodneme v tom, že hranice nesmú byť korzom.

      S pozdravom
      Richard Sulík