Stránka o slovenskej politike, politikoch, politických stranách.

Štátny rozpočet na rok 2013 | Rozpočet Ficovej vlády stojí na hlinených nohách

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2013 predloženého Ficovou vládou, vládou strany Smer-SD, je jednoznačný. Aby Ficova vláda nemusela šetriť na výdavkoch štátneho rozpočtu, zdvihne ľuďom dane, odvody a poplatky. Zatiaľ, čo Radičovej vláda bez zvyšovania daní, odvodov a poplatkov znížila štátne výdavky o 59 miliónov eur, Ficova vláda ich ide aj napriek tomu zvýšiť o …

… 707 miliónov eur. Zatiaľ, čo počas Radičovej vlády narástol hrubý verejný dlh zo 41% HDP na 43% HDP, Róbert Fico počíta nárast HDP zo 43% na 56% HDP, čo znie ako diletantstvo, alebo ako úmyselné potápanie Slovenska vládnou stranou Smer-SD. V rámci návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013, pán premiér Róbert Fico so svojou družinou miesto kedysi sľúbeného  znižovania počtu úradníkov v ústrednej štátnej správe o 20%, ich ide smelo rozširiť o ďalších vyše 7 000. A ako vyzerá pripravovaný boj socialistickej Fico vlády s tvorbou nových pracovných miest a nezamestnanosťou na Slovensku? Jednoducho – Zákonník práce upravený stranou Smer-SD, pripraví ešte tento rok veľké množstvo ľudí o prácu a ešte viac o ňu pride v roku 2013.

Skrátka, štátny rozpočet na rok 2013 pripravený vládou Róberta Fica, politickou stranou Smer-SD, ženie Slovensko do záhuby závratnou rýchlosťou.

*****

Vyjadrenie k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013

Richard Sulík: Dovoľte, aby sme sa v mene strany SaS vyjadrili k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013. Strana Sloboda a Solidarita je toho názoru, že rozpočet na rok 2013 je postavený na hlinených nohách. Vie to aj Róbert Fico a preto uisťuje sám seba, že rozpočet je absolútne reálny, citujem a takisto, že ˶nikto nebúcha po stole.̋  No myslíme si, že to nie je úplne pravda. Už bolo niekoľko avíz. Zdravotné sestry nedostali navýšenie miezd, ktoré dostať mali. Štrajkovať sa chystajú učitelia, možno aj ďalšie skupiny zamestnancov a vôbec si teda nemyslíme, že nikto nebúcha po stole. Možno musia ľudia pocítiť na vlastnej koži, čo to znamená, keď Róbert Fico sľúbi istoty.

Ficova vláda zdvihne dane, odvody a poplatky, aby nemusela šetriť

Úsilie vlády, stlačiť deficit pod tri percentá je v poriadku, s týmto cieľom sa stotožnujeme aj my. No nie je v poriadku spôsob, ktorý zvolila socialistická vláda Róberta Fica, strana Smer-SD. Pomer konsolidačných opatrení je 80%  na strane príjmov a 20% na strane výdavkov, to znamená,vláda z toho, čo potrebuje do štátneho rozpočtu  získať, 80% získa tak, že zdvihne dane, odvody a poplatky. V podstate všetkým, ktorí tvoria v tomto štáte hodnoty a iba z dvadsiatich percent bude toto konsolidačné úsilie vykryté tým, že sa znížia výdavky štátu. Napríklad  OECD odporúča, aby tento pomer bol opačný, jedna tretina na strane príjmov a dve tretiny na strane výdavkov a takisto naša vláda, keď konsolidovala po tých obrovských dlhoch, ktoré v rokoch 2008, deväť, desať zanechal Róbert  Fico, takisto konsolidovala spôsobom, že väčšie úsilie bolo na strane výdavkov a menšie na strane príjmov. Poprosil by som teraz môjho kolegu Jozefa Kollára, aby povedal pár slov konkrétnejšie k návrhu štátneho rozpočtu.

*****

Mať v rozpočte fiškálnu rezervu nie je zlé – v závyslosti od toho, na aký účel sa minie

Jozef Kollár:  Ja by som chcel  skôr okomentovať tú rozpočtovú fiškálnu rezervu, o ktorej hovoril minister Kažimír, že má v rozpočte sumu približne 550 miliónov eur na budúci rok. Na jednej strane, takisto je potrebné privítať, že keďže slovenská ekonomika vpláva do veľmi ťažkých a zlých časov a vôbec celá eurozóna sa dostane do recesie, čo je už takmer isté, tak mať v rozpočte fiškálnu rezervu určite nie je opatrenie zlé. Druhá vec je, že kedy a na aký účel sa spomínaných 550 miliónov minie.

Tak po prvé, viete veľmi dobre, že aj samotný minister financií si uvedomuje riziko, že z druhého piliera, keď bude otvorený, nevystúpi toľko poistencov, ako predpokladá vláda a v tom prípade príjem Sociálnej poisťovne by nebol viac ako 230 miliónov eur navyše, práve rezultujúci z toho vystúpenia sporiteľov z druhého piliera, čiže to je prvá rezerva.

Druhá rezerva sa týka zhoršenia makroekonomického vývoja na budúci rok, mám na mysli, hovorím teda o zhoršení takom, že ekonomika reálna sa bude vyvíjať podstatne horšie, ako sú predpoklady, na ktorých je tento rozpočet postavený. Potiaľ opakujem znova, je to dobré a takýto krok mať takúto rezervu vítame v Slobode a Solidarite, čo je viac ako pravdepodobné, že rozpočet počíta s medziročným nárastom daňových príjmov v hodnote 445 miliónov eur.

Vzhľadom k tomu, že dochádza k zrušeniu rovnej dane, k zvyšovaniu daní, poplatkov a odvodov, je ta isto pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že právnicke subjekty budú optimalizovať, budú prelievať a vyvážať zisky do zahraničia. Objem vybraných daní bude s vysokou pravdepodobnosťou nižší, ako bol v tomto roku napriek tomu, že idú hore daňové sadzby.

A tu chcem, k tejto rezerve povedať ešte poslednú vetu. Je naozaj reálne očakávať, že spomínaná rezerva bude práveže rozpustená  alebo spotrebovaná tým, že štát nevyberie na daniach medziročne o 445 miliónov eur viac ako v tomto roku, naopak, môže sa stať, že v absolútnom objeme to bude suma nižšia.

*****

Narúšanie daňového systému dilentantským spôsobom – spôsobom strany Smer-SD

Sulík: Jozef, dovoľ mi tu ešte doplniť jednu poznámku. Presne pred štyrmi rokmi, v októbri 2008, predstavil vtedajší minister financií Ján Počiatek (Smer) rozpočet. Bolo to počas prvej vlády Róberta Fica. Predstavil štátny rozpočet, ktorý vychádzal z rastu HDP šesť a pol percenta. Už vtedy, v októbri 2008 som písal, že takýto rast je nereálny a čo bol ešte väčší problém, na základe tohto rastu HDP šesť a pol percenta, vychádzal vtedy minister financií za stranu SMER z nárastu daňových príjmov až o 10%. Ako sa potom ukázalo, tak rast HDP nebol, bol pokles 5% a teda ešte viac poklesli daňové príjmy. Presne táto situácia sa deje teraz, opäť tu strana Smer aj s Ficom predstavujú rozpočet, ktorý nie je reálny, ktorý vychádza z nárastu príjmov vo výške 445 miliónov eur, ale táto suma nebude. Nebude po prvé preto, že ten rast HDP nebude taký vysoký, ako vláda predpokladá preto, lebo eurozóna je na ceste do recesie ako celok a po druhé, to veľké množstvo tých negatívnych zmien bude mať samozejme aj negatívne dopady, napríklad na štátny rozpočet. Naprílad vo forme toho, že daňovníci začnú optimalizovať svoje príjmy. Optimalizovať znamená, začnú využívať všetky legálne, niekedy možno až nelegálne možnosti na to, aby sa vyhli plateniu dane. Toto sa deje vtedy, keď sa narúša takýmto neodborným dilentantským  spôsobom daňový system, takže len toľko som chcel pridať.

*****

Minister financií Peter Kažimír a jeho od buka do buka názory na plošné škrty

Kollár: Takže ak dovolíte, skúsme sa ešte teraz  povenovať výdavkovej strane rozpočtu. Iste si dáma a páni ešte čerstvo pamätáte, keď Peter Kažimír, vtedy  ako opozičný poslanec, kritizoval jednoznačne plošné škrty. Spomínate si, ako Peter Kažimír hovoril o tom, že plošné škrty sú neefektívne, lebo uberajú všetkým.  A že už ani nie je v princípe priestor na ďalšie takéto znížovnie výdavkov cestou plošných škrtov.  Teraz sa v tomto rozpočte na rok 2013 všetci dočítame, že Peter Kažimír práveže uvažuje s plošnými škrtmi na strane miezd o 10% a na strane nákupov tovarov a služieb o 5%.

No a tu sa nedajme pomýliť ani spomínaným desať percentným plošným škrtaním, pretože vieme dobre, že tieto škrty sa nedotknú napríklad platov sudcov, prokurátorov, silových zložiek, teda vojakov, policajtov a dokonca dalo by sa, keby ste tých 10% plošných škrtov nasadili na celú mzdovú obálku, tak by mal rozpočet ušetriť 74 miliónov korún. Dnes vieme, že z týchto škrtov ušetrí približne 5 miliónov, alebo Peter Kažimír a strana Smer plánuje ušetriť 5 miliónov.

Čiže na jednej strane, plošné škrtanie nie je efektívne, tvrdil minister financií Peter Kažimír ešte ako opozičný poslanec, že to nie je dobrá cesta šetrenia výdavkov. Po druhé avízoval presne tak, že touto cestou pôjde a po tretie, že navyše vyňal z týchto škrtov, ako som spomínal, silové zložky sudcov a prokurátorov. Čo chýba v tomto rozpočte, chýbajú práveže selektívne škrty, lenže tie sú časovo náročnejšie, sú náročnejšie aj na odbornosť. My hovoríme o tom, že tento rozpočet sa dá charakterizovať ako nejaký nedostatok práve odbornosti a je produktom naozaj takýchto prístupov a na selektívne škrty, nenájdete tam ani  jedno jediné opatrenie.

Róbert Fico – ako bude socialistická vláda bojovať s nezamestnanosťou

Druhá poznámka ešte, čo sa týka nezamestnanosti, keďže na politickej úrovni tak opakovane, tak často, počúvame vyhlásenia aj premiéra Róberta Fica o tom, ako bude táto socialistická vláda, vlada Smeru, bojovať s nezamestnanosťou. Dovoľte k tomuto následovné čísla.

Pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti, tento rok budeme končiť na úrovni 13,9%, budúci rok presne na rovnakej úrovni 13,9 percenta. Čiže skôr by bolo politicky poctivejšie, keby to Róbert Fico označil za zmrazenie miery nezamestnanosti a nevyhlasoval namiesto toho opak, ako ide s nezamestnanosťou bojovať. Ak sa pozrieme na absolútne čisla, počet vytvorených domácich pracovných miest v ekonomike, tak v roku 2011 to bolo 39 000 nových pracovných miest vytvorených na Slovensku. V roku 2012 4 600 a na budúci rok rozpočet predpokladá 1 800 nových pracovných miest. Tak ak si dáte do pomeru  tieto tri čísla zaokrúhlene takmer 40 000, potom 5 000 a teraz necelých 2 000 nových pracovných miest na Slovensku. Tak takto v praxi naozaj vyzerá boj socialistickej vlády Róberta Fica s nezamestnanosťou.

Výdavky štátneho rozpočtu – vláda Róberta Fica nikdy šetriť nevedela – dôkaz

Od vlády Róberta Fica k výdavkom štátneho rozpočtu nezazneli zatiaľ dve čísla, ktoré majú obrovskú vypovedaciu schopnosť. Očakávaná skutočnosť tohto roku, pokiaľ ide o výdavky štátneho rozpočtu, je 16,5 miliardy eur, hovorím okrúhle čísla. Rozpočet pre budúci rok počíta s výdavkami v úrovni 17,2miliardy eur, teda máte tu nárast o viac ako  700 miliónov eur na celej výdavkovej strane štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe. Chcem podotknúť ale, že nárast o 700 miliónov eur je napriek tomu, že nám klesajú výdavky na obsluhu verejného dlhu.

Čiže nikto nemôže hovoriť, že to je preto, lebo viacej platíme na úrokoch pri splátkach nášho štátneho verejného dlhu. Naopak, vďaka klesajúcim úrokovým sadzbám, hlavne zo strany Európskej centrálnej banky, nám absolútny objem výdavkov na obsluhu verejného dlhu klesá. Avšak, aj napriek tomuto poklesu, idú výdavky štátneho rozpočtu hore o 707 miliónov eur.

Takisto nemôže nikto argumentovať tým, že výdavky idú hore preto, lebo očakáva sa vyššie čerpanie eurofondov a cez kofinancovanie eurofondov z prostriedkov štátneho rozpočtu idú hore výdavky. Tiež to nie je pravda, pretože tento vplyv je niekde len okolo sto miliónov eur, čiže očakáva sa na budúci rok kofinancovanie k europrojektom iba o sto miliónov eur viac. Takže toto je jasný dôkaz toho, že táto vláda, vláda Róberta Fica, vláda strany Smer, šetriť nikdy nevedela a šetriť nevie.

Vláda Róberta Fica ženie Slovensko do záhuby závratnou rýchlosťou

Jedno číslo ešte predsa len uvediem, lebo stále sa tá diskusia odborná o rozpočte vedie v tej rovine, naša vláda, vaša vláda a dnešná vláda a predchadzajúca vláda. Tak čísla, ktoré nie sú dohadmi, nie sú nejakými očakávaniami do budúcna, ale sú za nami, to znamená skutočnosťou roku 2011.

Radičovej vláda znížila štátne výdavky o 59 miliónov eur

My, keď sme nastúpili do vlády, tak sme vlastne po prevzatí moci išli dole s výdavkami o 59 miliónov eur.

Ficova vláda ide zvýšiť štátne výdavky o 707 miliónov eur

Táto vláda ide po prevzatí moci na budúci rok s výdavkami hore o 707 miliónov eur, čiže úplne jasná matematika.

Počas Radičovej vlády narástol hrubý verejný dlh zo 41% HDP na 43% HDP

Pokiaľ sa pozreite na celkový hrubý verejný dlh, tak počas nášho vládnutia narástol priblžne zo 41% HDP na 43% HDP.

Počas Ficovej vlády sa počíta narást HDP zo 43% na 56% HDP!!!

V tomto trojročnom rozpočtovacom období na roky trinásť až pätnásť, 2015 narastie hrubý verejný dlh zo 43% na 56% HDP.

Príspevky do eurovalu Slovensko nebezpečne priblížili k maastrichskému kritériu

Vidíte, akou opäť závratnou rýchlosťou sa blížime k spomínanému maastrichtskému kritériu na hrubý verejný dlh, ktorý je 60%. Čiže v roku 2015 by sme sa mali veľmi významne k tomuto, k tejto pomyselnej nebezpečnej hranici, priblížiť spomínaným verejným dlhom 56%. A čo je ešte zaujímavejšie, príspevok k takémuto nárastu hrubého verejného dlhu, ktorý je spôsobený našimi príspevkami, či už do trvalého alebo dočasného eurovalu, je 3,2 desatiny percentuálneho boda. Ten príspevok je vyšší, ako je príspevok samotných štátnych deficitov v štátnom rozpočte. Toto znamená, prírastky deficitov štátneho rozpočtu k hrubému verejnému dlhu, predstavujú približne tri percentuálne body a prírastky, alebo zvýšenie hrubého verejného dlhu vďaka našim príspevkom do trvalého, dočasného eurovalu sú 3,2 percentuálneho bodu, čiže ešte skutočne vyššie.

Zrozumiteľne povedané, deficitným hospodárením doma, na Slovensku, prispievame k nárastu hrubého verejného dlhu menej ako je suma, ktorá nám teda dvíha verejný dlh práve preto, že prispievame do spomínaných eurovalov. Takže toľkoto z mojej strany.

Bezbrehý nárast počtu úradníkov v ústrednej štátnej správe

Róbert Fico sľuboval zníženie počtu úradníkov v ústrednej štátnej správe o 20%. …realita je, že ide rozšíriť prebujnelú ústrednu štátnu správu o ďalších vyše 7 000 úradníkov.

Richard Sulík: Ja by som chcel ešte na záver uviesť ešte jedno číslo a to je nárast počtu úradníkov v ústrednej štátnej správe, ktoré stúpne o vyše 7 000. Počas vlády Róberta Fica stúpne počet úradníkov zo 155 tisíc na 162. Pritom, bol to práve Róbert Fico, ktorý v roku 2006 s veľkými ramenami chcel znížovať počet úradníkov o 20%. Bolo to na jeseň 2006 a dokonca existuje uznesenie vlády, kde bolo každému rezortu dané za úlohu pripraviť zníženie počtu úradníkov o 20%. Tu tiež vidieť, kde končia veľké vyhlásenia v skutočnosti.

Na jednej strane rastie počet úradníkov, na druhej strane, Róbert Fico sťažuje podmienky tým, ktorí týchto úradníkov majú živiť, to je súkromný sektor. Napríklad podmienky sťažuje tak, že zvyšuje minimálnu mzdu a už sa nechali pivovary z Topoľčian počuť, že zrejme budú musieť prepúšťať, no tak potom môže ísť Róbert Fico vysvetľovať do Topoľčian, prečo je také prepúšťanie nevyhnutné. Takisto sa vyjadril napríklad aj zväz hotelov a reštaurácií, že zvýšením minimálnej mzdy môže poškodiť množstvo hotelov, niektoré môžu dokonca skrachovať.

*****

Ako vyzerá v praxi boj Ficovej vlády s tvorbou nových pracovných miest a nezamestnanosťou na Slovensku

Jozef Kollár: Dokonca samotní autori štátneho rozpočtu konštatujú v jednej pasáži, že je pripravených viacero legislatívnych zmien, ktoré budú pôsobiť negatívne. Môžu podviazať ekonomický rast v budúcom roku hlavne preto, že keď tých negatívnych zmien urobíte naraz niekoľko, môžu sa navzájom ovplyvňovať.  Môžu negatívny vplyv na reálny rast ekonomiky znásobiť. Preto nie je vylúčené, že miera nezamestnanosti nemusí byť na rovnakej úrovni, to je 13,9%.

My sme chceli touto tlačovou konferenciou vyslať signál, ako v praxi vyzerá boj Ficovej vlády s nezamestnanosťou, ktorý je s veľkou pompou opakovane ohlasovaný na viacerých tlačových konferenciach, ako získajú zdroje z Bruselu. Keď si pamätáte tesne po voľbách niekto hovoril o nejakých miliardách, ktoré získajú na riešenie nezamestnanosti mladých, na riešenie dlhodobo nezamestnaných, ktorí už stratili pracovné návyky a podobne. Ale keď sa potom pozriete na konkrétne čísla, ktoré som spomínal, na rok 2011 plus 40 00 nových pracovných miest na Slovensku, v tomto roku 5 000 a na budúci rok rozpočet predpokladá 1 800 nových pracovných miest. To nie je náš odhad, to si autori rozpočtu zapísali priamo do 145 stránkového dokumentu, ktorý sa volá rozpočet verejnej správy na roky 2013 až 2015. Oni si tam zapísali cieľ, v budúcom roku vytvoriť 1 800 nových pracovných miest.

*****

Zákonník práce upravený stranou Smer-SD pripraví ľudí o prácu – ešte tento rok

Richard Sulík: Ja by som ešte rád doplnil, že len na prvý pohľad nevinné opatrenie ako zákaz nedeľného predaja, môže pripraviť vyše 4 000 ľudí o prácu. Toto sú tie neodborné zásahy. Číslo, ako sme sa k nemu dostali, koľko ľudí príde o prácu, nájdete na blogu našej kolegyni Jany Kiššovej. Tam je pomerne presne vyčíslený aj dopad, keď sa zakáže predaj v nedeľu. To je ďalší výpadok sto miliónov eur na daniach a 4 000 nezamestnaných. Čiže dávajú si tu veľmi skromný odhad plus 1 800 ľudí. To však kľudne môže byť aj naopak, že počet pracujúcich, počet zamestnaných ľudí klesne.

Chcel by som ešte povedať, že počas našej vlády počet pracujúcich ľudí stúpal preto, lebo sme urobili odborne správne opatrenia. Predkladali sme a realizovali sme odborné riešenia. Napríklad pripravovany Zákonník práce stranou Smer-SD. Keď vláda, strana Smer-SD, upraví Zákonník práce opäť na socialistický, čo už ide do druhého čítania, tak Fico môže tvrdiť, že to nebude mať žiadne dopady, ale skutočnosť bude taká, že tento Zákonník práce pripraví určitý počet ľudí o prácu ešte tento rok, nehovoriac o budúcom. My súhlasíme s cieľom budúci rok znížiť deficit pod tri percentá. Tam nie je čo diskutovať. My len kritizujeme zle zvolené riešenia Ficovej vlady, strany Smer-SD.

Otázka: Chcem sa spýtať na to, či je to reálne?

Sulík: Pri takto zvolených riešeniach, ktoré volí Róbert Fico a jeho vláda, to znamená likviduje  rovnú daň, Zákonník práce bude opäť socialistický, ide zakázať možno predaj v nedeľu a tak ďalej – pri týchto riešeniach nie je reálne, že dosiahne deficit tri percentá. Reálne by to bolo, keby robil rozumné a racionálne riešenia, ale to čo predkladá Róbert Fico a vlada Smeru, je moc prepletené tou jeho ideológiou.

Otázka: Čo sa stane potom?

Richard Sulík: Budeme mať vyšší deficit. Jozef by vedel úplne presne povedať, čo sa stane, ako nasledujú tie rôzne opatrenia zo strany Európskej únie, ku ktorej sme sa zaviazali.

Jozef Kollár: No, jednak záväzky voči Európskej únii schválením a prijatím fiškálneho paktu, kde nám jasne vyplýva nielen 3 percentá budúci rok, ale nezabudajme na to, že každým ďalším rokom poklesne deficit o ďalšieho pol percentuálneho boda. To znamená, že takýmto tempom by sa do roku 2016 všetky krajiny v eurozóne mali dostať na vyrovnaný štátny rozpočet.

K vašej otázke priama odpoveď na otázku, čo sa potom stane? Môj odborný odhad je ten, že Róbert Fico v takomto prípade, ak mu potečie do topánok a nebude schopný, pripustme v júni budúci rok, dosiahnuť práve pod tri percentá deficit, tak by som nevylučoval, že siahne opäť na druhý dôchodkový pilier. Toto je opatrenie, ktoré, ste videli sami, čo sa stalo v parlamente, keď prišiel minister Richter a v skrátenom legislatívnom konaní a predsunul ešte o tridsať dní skôr platnosť spomínanych legislatívnych zmien. S týmito opatreniami už rozpočet na budúci rok počíta vlastne so sumou približne jednu miliardu eur, čiže tu sa bavíme o nie drobných, ako sú zvýšenie poplatkov a podobné veci, kde sa ráta v desiatkách. Toto je miliarda eur, ktorú môžete takto urobiť, máte 83 hlasov v parlamente a môžete ten druhý pilier rozobrať úplne. Čiže ja by som očakával, že opäť, práve preto, že hovoríme o dajakom deficite odbornosti, tak pôjdu po tých ľahkých, rýchlych riešeniach a ktoré prinášajú obrovské sumy na konsolidovanie rozpočtu. V tomto prípade, ako som hovoril, v druhom pilieri to je cez jednu miliardu eur.

Richard Sulík: Lenže spôsobí aj obrovské problémy o desať, alebo dvadsať rokov. Viem si predstaviť ešte jedno riešenie, ktoré Róbert Fico zvolí a to je, že zdupká do Graselkovičového palaca, keď bude vidieť, že už to nevie ukočírovať, tak ako on to má vo zvyku, pred problémami utečie.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.