Stránka o slovenskej politike, politikoch, politických stranách.

Parlamentné voľby 2016 v kocke

Vážení návštevníci,

kategória Parlamentné voľby 2016 vznikla v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do Národnej rady Slovenskej republiky. Na vás, milí voliči, nám záleží, pretože len vďaka vám máme možnosť život v tejto krajine zmeniť k lepšiemu. Je len vo …

Parlamentné voľby 2016 v kocke

… vašich rukách, kto bude ďalšie štyri roky vládnuť Slovensku a kto bude bojovať za zlepšenie životných podmienok tak, aby životná úroveň stúpala všetkým a nie len niektorým vyvoleným. Kategória parlamentné voľby 2016 preto ponúka jednoduchý prehľad volebných zákonov, ktorý vás oboznámi s tým, čo vlastne parlamentné voľby 2016 sú a prečo je nevyhnutné, aby ste na nich aktívne participovali.

Parlamentné voľby na Slovensku – história

V histórii samostatného Slovenska budú parlamentné voľby 2016 v poradí už siedme voľby do nášho zákonodarného orgánu Národnej rady Slovenskej republiky. Prvýkrát sa uskutočnili v roku 1994, z ktorých vzišla v poradí už tretia Mečiarova vláda. Na koaličnej vláde sa spolu s HZDS podieľali SNS a ZRS. Táto ideová rozdielnosť vládnej koalície sa neskôr vypomstila na nezhodách v otázkach vnútornej a zahraničnej politiky.

Prelomové parlamentné voľby v roku 1998 s doposiaľ najvyššou volebnou účasťou 84,24 % sa stali základom štandardného straníckeho systému na Slovensku. Napriek volebnému víťazstvu HZDS sa do čela Slovenskej republiky postavila viac-menej pravicová vláda v podobe širokospektrálnej koalície strán SDK, SMK, SDĽ a SOP na čele s Mikulášom Dzurindom. Nová vláda stála pred neľahkou úlohou konsolidácie politického systému či odbúravania škôd z predchádzajúceho režimu.

V parlamentných voľbách v roku 2002 si pravica udržala svoje dominantné postavenie, keď vládnu koalíciu zostavili strany SDKÚ, KDH, SMK a ANO. Hoci druhá Dzurindova vláda našla zastúpenie v iba pravicových politických subjektoch, mnohým problémom sa nevyhla, a tak viaceré očakávania nenaplnila.

Parlamenté voľby v roku 2006 boli poznačené mnohými negatívnymi vplyvmi z predchádzajúcich dvoch funkčných období. Do vládnej koalície sa preto dostali SMER-SD, ĽS-HZDS a SNS, ktorej prítomnosť vo vláde bola kritizovaná z viacerých strán, vrátane medzinárodných politických kruhov.

Rok 2010 priniesol opäť ďalšie striedanie moci. Vtedajšie parlamentné voľby totiž napriek víťazstvu strany Smer-SD zabezpečili úspech stredo-pravým politickým subjetom. Novú vládu Ivety Radičovej reprezentovalo SDKÚ-DS, KDH, Most-Híd a SaS. Nastalo tak obdobie diametrálnej zmeny mocenských pomerov v štáte. Ako je však známe, nezhody v gréckej otázke a v schválení dočasného eurovalu viedli k spojeniu hlasovania o eurovale s dôverou vláde, na základe čoho vláda Ivety Radičovej 11. októbra 2011 padla.

Predčasné a zároveň doposiaľ posledné parlamentné voľby v roku 2012 má väčšina v živej pamäti. Hoci definícia pomerného volebného systému preferuje skôr vytváranie koalícií a príliš nepripúšťa možnosť vytvorenia jednej strany, parlamentné voľby jednoznačne vyhral Smer-SD a s 83 kreslami získal väčšinu v NR SR.

Napriek pomerne krátkej existencii samostatnej Slovenskej republiky sa jednotlivé volebné obdobia vyznačovali vysokou turbulentnosťou v politických kruhoch. Akým smerom sa však bude Slovensko uberať naďalej a či jednofarebnú vládu vystrieda pluralita v podobe pravicovej koalície, o tom rozhodnú parlamentné voľby 2016 a najmä vy, milí voliči.

Manuál voliča pre parlamentné voľby 2016

Kategória Parlamentné voľby 2016 zároveň zahŕňa prehľadný Manuál voliča pre parlamentné voľby 2016. V jednotlivých kapitolách sa dozviete všetky základné informácie spojené s voľbami. Manuál voliča pre parlamentné voľby 2016 vám zodpovie na všetky vaše otázky ohľadom budúcoročných parlamentných volieb, a to bez toho, aby ste sa museli pracne „vŕtať“ v zákonoch. Medzi témy, na ktoré sa náš manuál zameriava, patria napríklad otázky typu:

Manuál voliča pre parlamentné voľby 2016 je preto neoddeliteľnou súčasťou vašej povinnej voličskej výbavy 🙂

V čom budú parlamentné voľby 2016 iné?

Je nutné zdôrazniť, že parlamentné voľby 2016 budú na rozdiel od predchádzajúcich volieb iné. Od 1. júla totiž nadobudli účinnosť nové volebné zákony, ktorých primárnym cieľom bolo zjednotiť pravidlá pre všetky druhy volieb vrátane volebnej kampane. Vláda si od nich sľubuje väčšiu transparentnosť financovania politických strán a volebných kampaní.

Za jednu z najdôležitejších zmien možno považovať vznik Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Nová volebná legislatíva ďalej zavádza 48-hodinové moratórium, ako aj vrchnú hranicu výdavkov nielen pre parlamentné voľby 2016. V čase 14 dní predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania bude zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov. Za zmienku tiež stojí zavedenie inštitútu osobitných transparentných účtov, z ktorých budú jednotlivé politické subjekty financovať svoju volebnú kampaň. Oznámenie o čase a mieste volieb už nebude doručované každému voličovi, ale nahradí ho systém jedna zásielka do domácnosti. Novo sa tiež upravuje odkladanie nepoužitých a nesprávne upravených hlasovacích lístkov do osobitnej schránky, ktorá musí byť zapečatená, aby sa znemožnila manipulácia.

Podrobnejšie o novinkách vyplývajúcich zo zmeny volebných zákonov vás budú informovať najnovšie články o voľbách.

Richard Sulík Parlamentné voľby 2016

Zanechajte Váš príspevok k článku

Podmienky pre pridanie príspevku nájdete tu!

Your email address will not be published. Required fields are marked *

*