Stránka o slovenskej politike, politikoch, politických stranách.

Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky

Pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky nemožno opomenúť volebný systém, od ktorého bezprostredne závisí finálne rozloženie politickej moci v zákonodarnom zbore. Výber volebného systému ako techniky volebnej …

Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky

… reprezentácie preto patrí k najdôležitejším rozhodnutiam v parlamentnej demokracii. Čo sa týka úpravy volebného zákona, ako aj spôsobu premietania výsledkov volieb do zloženia zastupiteľských zborov, vo všeobecnosti rozlišujeme tri základné typy volebných systémov – väčšinový volebný systém, systém pomerného (proporcionálneho) zastúpenia a zlúčením prvých dvoch vzniká kombinovaný alebo zmiešaný volebný systém. Pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa uplatňuje volebný systém pomerného zastúpenia.

Systém pomerného zastúpenia – volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky

Ako už bolo uvedené, pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa uplatňuje systém pomerného zastúpenia alebo pomerný volebný systém. Pomerný volebný systém sa vyskytuje v štátoch, kde pôsobí väčší počet politických strán, nakoľko samotný volebný systém prispieva k zvyšovaniu ich počtu.

Medzi základné znaky pomerného volebného systému patrí:

  • Väčšie volebné obvody s rovnakým alebo približne rovnakým počtom voličov.
  • Hromadné kandidátske listiny obsahujú mená všetkých kandidátov, pričom poradie kandidátov určuje politická strana a je veľmi dôležité.
  • Pomerný volebný systém je doplnený tzv. preferenčným princípom, čo znamená, že súčasný volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky umožňuje zakrúžkovať poradové čísla maximálne štyroch kandidátov, a tým im udeliť prednostný hlas.
  • Mandáty v zastupiteľskom zbore sú medzi jednotlivé politické strany prideľované podľa počtu získaných hlasov. Zvyšné hlasy sa potom delia medzi tie strany, ktoré sa dostali do zákonodarného zboru.

Výhodou je, že pomerný volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vedie k reprezentácii takmer všetkých názorov a záujmov v parlamente v pomere k ich sile medzi voličmi. Na druhej strane pomerný volebný systém spôsobuje vysokú fragmentáciu straníckeho systému, pretože poskytuje možnosť získať zastúpenie v parlamente najmä menším politickým stranám, čo však vedie k vytváraniu koaličných vlád.

Za nevýhodu pomerného volebného systému možno považovať stanovenie volebného kvóra, teda minimálneho percentuálneho limitu potrebného na vstup politickej strany alebo koalície do parlamentu.

Volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky prešiel od vzniku samostatnej SR niekoľkokrát výranými zmenami. Keďže na finálnu podobu zloženia legislatívneho orgánu má okrem iných faktorov najväčší vplyv veľkosť volebného obvodu, za veľmi nešťastnú novelizáciu volebného zákona je preto možné považovať zákon číslo 187/1998 Z. z. Táto úprava volebného systému pre voľby do NR SR bola totiž prijatá iba niekoľko mesiacov pred voľbami s cieľom udržať postavenie vládnej koalície HZDS, SNS a ZRS. Okrem iných zmien sa územie Slovenska stalo na základe uvedeného zákona jedným volebným obvodom., čo je v rozpore so základnými princípmi pomerného volebného systému.

Pôvodný volebný zákon z roku 1990 nahradil až zákon číslo 333/2004 Z. z. z dielne druhej Dzurindovej vlády. Posledná zmena volebnej legislatívy upravujúcej nielen volebný systém pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky má podobu zákona č. 180/2014 Z. z.

Väčšinový volebný systém

Väčšinový volebný systém je charakteristický svojou relatívnou jednoduchosťou a prehľadnosťou.

Základné znaky väčšinového volebného systému sú:

  • Jednomandátové volebné obvody.
  • Územie štátu sa rozdeľuje podľa počtu mandátov v parlamente.
  • Od počtu hlasov potrebných na zvolenie kandidáta sa odvíja aj počet kôl volebného systému.
  • Volia sa konkrétne osoby.

Väčšinový volebný systém je spätý so systémom dvoch strán, preto sa politické rozvrstvenie spoločnosti nemusí odrážať na finálnom zložení parlamentu. Tento volebný systém zároveň vylučuje z politickej súťaže menšie, málo významné či málo známe politické subjekty.

Zmiešaný volebný systém

Kombináciou systému pomerného zastúpenia a väčšinového volebného systému vzniká zmiešaný volebný systém, ktorý sa snaží o dostránenie nedostatkov oboch uvedených volebných systémov. Do finálneho zloženia parlamentu sa prenáša časť volebných výsledkov väčšinovým spôsobom, teda na miestnej úrovni a časť pomerným spôsobom, na celoštátnej úrovni. Nevzniká tak vláda ani jednej strany, ani prílišná fragmentácia straníckych subjektov. Na druhej strane ale zložitosť rôznych modifikácií zmiešaného volebného systému môže viesť k oveľa väčším deformáciám straníckeho systému, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.

Napriek nedokonalosti jednotlivých volebných systémov je nutné zdôrazniť, že takmer každý zásah do volebného systému pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky by celoplošne viedol k pozitívnym výsledkom politického života a najmä k spokojnosti samotného zdroja štátnej moci, teda ľudu.

Jozef Mihál Parlamentné voľby 2016

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.