Stránka o slovenskej politike, politikoch, politických stranách.

Znížme rovnú daň na 16%

Ako predseda komisie na prípravu nového zákona o dani z príjmov som včera zverejnil informáciu, že zníženie dane z príjmu je pri rovnakom výnose možné za podmienky, že zrušíme 40 existujúcich výnimiek. Jedná sa o námet do odbornej a spoločenskej diskusie a v žiadnom prípade nejde o politickú dohodu či o konkrétne predloženie návrhu vláde.
Kto má záujem byť aktuálne (max. 1 krát týždenne) informovaný o ďalšom vývoji, možnosť sa zaregistrovať do newslettra na mojej stránke.

Čo je podstatou návrhu?

Komisia zriadená na obdobie od 1.1.07 do 30.4. mala za úlohu pripraviť úplne nové znenie zákona o dani z príjmov. Má sa jednať o ideálny zákon, bez akýchkoľvek politických vplyvov, lobingu, zvýhodňovania určitých skupín, sociálnych aspektov a pod. Zákon, ktorý bude postavený výlučne na princípoch zdanenia. Návrh zákona je prehľadný, jasný a krátky, má menej ako dve tretiny objemu toho dnešného. Áno počet slov nie je zďaleka všetko, ale predsa len je to do určitej miery indikátor jednoduchosti.

Urobili sme to a výsledok je nasledovný: Zrušíme 40 rôznych výnimiek, rôzne špeciálne daňové režimy, zjednodušíme procesy a na dosiahnutie rovnakého výnosu dane z príjmu postačí už len 16%-ná sadzba.

To znamená, že hlavná podmienka (nielen premiéra) a síce, že daňové zaťaženie nemá klesať (koniec koncov mal Ivan Mikloš pri implementácii rovnej dane v roku 2004 tú istú podmienku) je splnená. Výnos dane má byť tých istých 95 mld. Sk. Otázkou je len, či ho chceme docieliť s výnimkami pre rôzne skupiny a 19%-nou sadzbou pre ostatných, alebo bez výnimiek 16%-nou sadzbou pre všetkých. Toto je samozrejme na politikoch, úlohou komisie bolo pripraviť zákon pre prípad, ak sa pre takúto zmenu rozhodnú.

Ja budem prvý, kto bude s premiérom súhlasiť v tom, že sa nesmie znížiť daňové zaťaženie, lebo by sa mohol ohroziť deficit a tým prijatie Eura. No iná vec je, pokiaľ sa bavíme len o preskupení príjmov – menej míňať na výnimky znamená nižšiu sadzbu dane – pri rovnakom daňovom zaťažení a teda pri rovnakom výnose z daní.

Aké výnimky sa vlastne rušia?

Je ich veľa, bol som prekvapený, koľko ich tam je a koľko sa ich tam dostalo. Asi je to ako s burinou. Pokiaľ bude čo len jedno semienko, bude sa množiť, pokiaľ bude v zákone čo len jedna výnimka, budú sa množiť.

Výborný príklad je daňové zvýhodnenie pre DDS a pre životné poistenie. Najskôr sa výnimka vzťahovala len na 700 tis. DDS zmlúv a veľa nestála. Potom sa životné poisťovne domáhali (a to plne oprávnene) rozšírenia tejto výnimky, ktorá dnes spôsobuje výpadok 2 mld. Sk. Pokoj bude až keď táto výnimka bude zrušená úplne.

Ďalšia miliardová výnimka je 2%-ná asignácie. Áno viem, bude na mňa zle, ale neviem sa zbaviť pocitu, že asignácia je falošná filantropia. Nie je predsa problém pomáhať, keď viem, že o tie peniaze tak či tak prídem. Dnes keď má firma X základ dane 100 mil. Sk, platí z neho daň 19 mil. Sk a z nich môže venovať 2%, to je 380 tis. Sk, čiže 0,38% zo základu dane. Keď znížime rovnú daň na 16%, bude firma X platiť daň 16 mil. Sk, ušetrí teda na dani 3 mil. Sk a z ušetreného sa môže voľne rozhodnúť, koho a v akom rozsahu podporí. Zneužívanie asignovaných peňazí, či skutočnosť, že asignácia je len v štyroch krajinách hrajú tiež rolu.

Tiež miliardová výnimka je oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľností. Prečo by nemal ten, kto kúpi dom za 4 milióny a predá ho za 5, platiť daň z príjmu z jedného milióna korún? Ten čo maká v bani a zarobí za dva roky milión, musí platiť daň a ten kto kúpi a predá dom, nemusí? Prečo? Daň treba platiť z akéhokoľvek zisku a príjmu a potom môže byť aj nižšia sadzba. Samozrejme, tu je dôležité prechodné obdobie, zdaňovať sa budú zisky len z tých nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté a predané po zrušení výnimky. Súkromná osoba, ktorá dnes už vlastní akúkoľvek nehnuteľnosť, nebude platiť daň z príjmu z jej predaja, jedno kedy k predaju príde.

Síce nie miliardová, ale veľmi problémová výnimka sú paušálne náklady živnostníkov vo výške 60% a najmä 40%. Pokiaľ to bolo 25%, bol svet viac menej v poriadku. Teraz je problém v tom, že vznikajú pro forma živnostníci, ktorí sú v skutočnosti zamestnancami a odborári zvádzajú boj so zamestnávateľmi o vhodné znenie definície závislej práce. Pritom riešením je zníženie motivácie pre migráciu.

Ďalšie výnimky sú opravné položky, daňový odpis pohľadávok, presúvanie strát do budúcich období, daňové zvýhodnenie lízingu, zrušenie špeciálneho režimu pre verejnú obchodnú spoločnosť, nezdaňovanie výhier, či nezdanenie prvých 24.900 Sk pri príjmoch z nájmu (nad rámec nezdaniteľného minima). Predpokladám, ani tu nebude nikto rozumne vedieť vysvetliť, prečo pracujúci nezdaňuje prvých 95 tis. Sk svojho príjmu a prenajímateľ domu prvých 95 plus 25 tis. Sk.

Ale nie je to len o rušení výnimkách. Rušia sa aj špeciálne daňové režimy. Napríklad dnes je problém so správcovskými spoločnosťami. Som presvedčený, že tento problém má v návrhu zákona technicky čisté riešenie. Tiež odpisovanie majetku, ktoré je komplikované a nepresné (lebo sú len ročné odpisy), elegantne riešené (§ 35 návrhu zákona). Výrazne zjednodušené je aj platenie preddavkov (§47 návrhu zákona) a pri uplatnení dane zrážkou (§48 návrhu zákona) mám vyslovenú radosť z pekného riešenia.

Ostáva jeden veľký blok výnimiek, to sú výnimky na rôzne druhy príjmov rôznym príjmovým skupinám. Sú tu sudcovia s príplatkami k náhrade príjmu (bežní ľudia nemajú ani len príplatok k náhrade príjmu a nie len výnimku zo zdanenia), hasiči s odmenami pri záchrane života (policajt alebo lekár takúto odmenu zdaniť musí a tiež niekedy riskuje vlastný život), poslanci s paušálnymi náhradami (pre účely zdanenia zníženými o skutočné výdavky), vojaci na zahraničných misiách, vreckové na zahraničných cestách a tak ďalej. Aj tu čakám, kto mi vysvetlí, že naši ctení sudcovia a poslanci tieto výnimky potrebujú.

Čo sa týka nezdaniteľného minima, tam je dôležitá jedna filozofická úvaha. Je nezdaniteľné minimum sociálny aspekt, aby nízkopríjmové skupiny platili žiadnu alebo nízku daň? Potom ho nemusíme dávať aj bohatým a terajšie znižovanie nezdaniteľného minima pri vysokých príjmoch je správne a s nižšou sadzbou by sa mal znížiť aj začiatok klesania. Alebo je nezdaniteľné minimum vstupná cena práce, potom by sa malo dať uplatniť len voči príjmom z práce, ale nemalo by klesať. V tom prípade by si aj dôchodcovia mali môcť uplatniť vstupnú cenu práce, čiže nezdaniteľné minimum. Tu je nutné rozhodnúť sa.

Je mi absolútne jasné, že nikomu z dotknutých sa nebude páčiť, že sa zruší práve jeho výnimka. No na druhej strane, každý bude mať to vedomie, že sa neruší len jeho výnimka, ale všetky a odmenou je nižšia sadzba. Aj chápem, že každá dotknutá skupina, bude mať nádej, že si prelobuje zachovanie práve jej výnimky a sadzba bude znížená aj tak. Lenže práve to neprichádza do úvahy. Buď výnimky alebo nízka sadzba.

Ak máte otázky na R. Sulíka, napíšte mu na mail richard@oldweb-sulik.sk.

Autor článku Richard Sulík

Poslanec Európskeho parlamentu, slovenský politik, zakladateľ a predseda pravicovo-liberálnej strany Sloboda a Solidarita. Spoluautor slovenskej daňovej reformy. Bývalý poradca ministrov financií a bývalý predseda NRSR.